Ona je Slovenka a on Nór, ale v predstavách o spoločnom rodinnom bývaní sa zhodli. „Škandinávske bývanie je skromné, svetlé a úctivé k prírode. Ľudia sa nesnažia prírodu pokoriť, ale prispôsobiť sa jej. Využívajú prírodné materiály a záleží im aj na okolí ich domu,“ hovorí architektka Zuzana Kierulfová.
Foto: Robert Hüttner
Severania nestavajú veľké domy s vysokými múrmi. Ich domy sú otvorené, okná si nezastierajú závesmi ani záclonami. Zato majú doma útulne. Prírodné svetlé drevo, steny zdobí veľa rodinných fotografií. A ešte veľa svetla – viac svetelných zdrojov v jednej miestnosti. Presne taký je aj tento mlyn, ktorý stojí neďaleko Bratislavy. Z jednej strany výhľad do poľa, z druhej do záhrady s malým jazierkom, ktoré spríjemní okolie a priláka zvieratá. Inú vodu tu však nenájdete, tento mlyn pracoval na paru a potom na elektrinu.
Foto: Archív Zuzany Kierulfovej
Obnova sa oplatí
Najprv váhali, či sa do toho vôbec pustia, statik radil jednu časť celkom zbúrať. No napokon sa mlyn podarilo spevniť a zachrániť.
„Nie všetko staršie je horšie ako to nové. Hoci na začiatku to vyzerá zle, zo starej stavby sa vždy dá spraviť niečo pekné a jedinečné,“ usmieva sa pani domu. Ako hovorí, keď zbúrate hoci dom s hlinenými stenami a na jeho mieste postavíte energeticky úsporný dom, nemá síce problémy s vlhkosťou ani so statikou, ale nemusí mať lepšiu vnútornú klímu a nemusí byť ani lacnejší. Navyše k týmto stenám siahajú rodinné korene: babkina sestra bola pani mlynárka.
Foto: Robert Hüttner
„Pre mňa je zaujímavejšie prerábať starý dom, ako stavať nový, núti ma vyriešiť prípadné problémy a ponúka nezvyčajné priestory, ktoré novostavba nemá,“ vyhlasuje architektka. Najtvrdším orieškom pri obnove bolo, ako dom zatepliť tak, aby nestratil svoje proporcie. Tento dom potrebuje väčšie priestory, členovia domácnosti tu aj pracujú, prijímajú hostí, organizujú dokonca workshopy. Viac ho však nerozširovali. „Je mi ľúto, keď vidím starší dom, ktorý ľudia zväčšujú, lebo sa nezmestia do jeho pôvodných rozmerov,“ vyhlasuje architektka.
Foto: Robert Hüttner
Dom tvorí aj jeho okolie
Čím je starý mlyn dnes ekologický? „Už tým, že je to rekonštrukcia a nie novostavba. Len čo sa začne búrať a stavať nanovo, spotrebuje sa viac energie. Snažili sme sa uplatniť čo najviac prírodných materiálov. Staré múry sme vyčistili a nechali bez omietania,“ vyratúva Zuzana Kierulfová.
Foto: Robert Hüttner
Manželka je v súčasnosti predsedníčkou občianskeho združenia Artur – architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj a obaja manželia sú aj zakladajúcimi členmi Inštitútu pre energeticky pasívne domy a šíria osvetu. Pre iných navrhujú energeticky pasívne domy z prírodných materiálov a priznávajú vlastný „ekologický dlh“ – ich mlyn nie je dostatočne zateplený. Keď ho stavali, nemali ešte toľko informácií o pasívnych domoch a nebol taký výber prírodných izolácií ako dnes. Ovčia vlna, konope, ľan, hlina či slama šetria teplo aj prírodu.
Foto: Robert Hüttner
Hoci energeticky pasívne domy s minimálnou spotrebou sú novostavby, aj pri obnove staršej stavby sa dá dosiahnuť úspora energií ako v pasívnom dome. Len ju treba urobiť poriadne, na 50 rokov dopredu.
Nízka spotreba dnes ľudí zaujíma, ale stále je dosť tých, ktorí radšej investujú do modernej kúpeľne a do veľkosti domu ako do dobrej stavby. „Dom nie je izolovaný, tvorí ho aj okolie,“ vyhlasuje Zuzana Kierulfová. Aj oni vysadili stromy a vybudovali jazierko. Vodu, ktorá z domu odchádza, čistia koreňmi vŕby. Sami však vodu zo studne piť nemôžu, do pôdy presakujú škodliviny z poľa.
Foto: Robert Hüttner
„Naj“ vecička v dome
Zuzana Kierulfová má vo svojom dome aspoň tisíc obľúbených vecí. Medzi nimi si vybrala knihy kamarátov architektov, ktorí sú tiež nadšenci ekologického bývania. Angličanka, Nemec, Slovák či Holanďan – všetkým záleží na bývaní, ktoré je k prírode šetrné a nenáročné na náklady. Iným obľúbeným predmetom je fotoaparát – rada fotí ľudí.
Foto: Robert Hüttner
Bývanie snov Zuzany Kierulfovej
Ideálnym bývaním pre Zuzanu Kierulfovú by bolo prostredie na škandinávsky spôsob, kde sa ľudia neuzatvárajú za vysoké múry a domy sú otvorené do prírody. Dom by bol izolovaný slamenými balmi omietnutými hlinou a bol by nezávislý od prísunu energií zvonka. Teda dom zdravý, lacný na prevádzku a taký, ktorý prírode neškodí. Odpad by sa mal využiť a voda čistiť. So svojím domom je spokojná, len by mohol byť pasívny, o niečo menší a chýba mu viac stromov v okolí. „Určite by tiež mal pec, aj keby ju nepotreboval,“ usmieva sa architektka.
Foto: Robert Hüttner