Napriek rozpočtovým škrtom a úsporám na verejnom osvetlení, ktorého intenzitu znížili, má britská metropola ešte stále 1500 plynových lámp, ktoré si vyžadujú v pravidelných intervaloch ľudský zásah.
Sú to posledné pozostatky desaťtisícov lámp rozmiestnených po meste pred viac ako 200 rokmi. Išlo vtedy o technický zázrak, ktorý ožiaril stovky uličiek. Tie boli dovtedy tmavé a nebezpečné.
Dnes väčšina Londýnčanov o existencii týchto svedkov iných časov ani nevie. Úrady však plynové lampy chránia a niekedy inštalujú aj nové, ako pri tržnici v Covent Garden.
Historické svetlá sú tiež jediným zdrojom svetla v parku St. James u Buckinghamského paláca, kde chodci majú dojem, akoby sa ponorili do Londýna z románov Charlesa Dickensa.
„Sú veľmi krásne a poskytujú úžasné osvetlenie, nie tak ostré ako elektrické lampy,“ hovorí päťdesiatročný Usher, ktorý šéfuje tímu štyroch lampárov.
Polovica plynových lámp má mechanický spínač, ktorý je potrebné každých štrnásť dní upraviť. Ostatné majú automatické spínače, u ktorých je potrebné raz za pol roka vymeniť batériu. Lampy je však tiež potrebné pravidelne udržiavať a čistiť.
Pred zavedením plynového osvetlenia mohli byť londýnske ulice v noci nebezpečné. Bolo síce možné si zaplatiť služby chlapcov nazývaných link boy, ktorí chodca s pochodňou v ruke sprevádzali tmou. Bolo tu však riziko, že takýto chlapec zavedie chodca priamo do nastraženej pasce.
V Londýne bolo verejné plynové osvetlenie prvýkrát predvedené v roku 1807. Reakcie boli najprv zmiešané, pretože došlo k niekoľkým explóziám vyvolaným sotva zvládnutou technológiou. Keď však kráľ Juraj IV. nariadil v roku 1814 ich masovú inštaláciu, vyrastali plynové lampy v metropole ako huby po daždi.
Niektoré lampy okrem osvetlenia spaľovali aj metán vychádzajúci zo stôk. Jedna z nich, nazývaná Iron Lily, stále funguje, a to vedľa hotela Savoy neďaleko Temže. V roku 1950 ju poškodilo nákladné vozidlo, ale bola reštaurovaná vo všetkej svojej kráse, pripomína agentúra AFP.
Početné lampy sa ručne zažínali a vypínali až do 70. rokov minulého storočia. Prežili nacistické bombardovanie Londýna a dlho odolávali svoje elektrickej konkurencii.
Dnes je ich hlavným nepriateľom automobilová prevádzka. Väčšina bola umiestnená vyššie, aby ich nepoškodili spätné zrkadlá autobusov či kamiónov. Napriek tomu sú škody značné.
„Nepripustíme, aby tieto plynové lampy zmizli,“ uisťuje Iain Bell zo spoločnosti British Gas, ktorá má na starosti ich údržbu. „Práve naopak. Stále dostávame výzvy, aby sme ich inštalovali ešte viac,“ zdôrazňuje.