Z obchodovania so zadarmo nadobudnutými nehnuteľnosťami bude po novom odvádzať 19–percentná daň z príjmu rovnako ako zo zárobku pri bežnej kúpe a následnom predaji nehnuteľností.
„Ak ľudia získajú nehnuteľnosť dedením alebo darovaním do konca tohto roka, budú pre nich platiť staré podmienky. Príjem z predaja bude oslobodený od dane. Ak však nadobudnú dom či byt po 1. januári 2011, musia zo zisku pri predaji zaplatiť daň,“ povedala Daniela Kľučková z ministerstva financií.
Ak napríklad deti zdedia po rodičoch dom a predajú ho o 10–tisíc drahšie, ako bola jeho pôvodná cena v znaleckom posudku, ktorý sa vypracúva pri dedičskom konaní, zisk musia zdaniť.
Daň pre štát si môžu ľudia znížiť, ak dom alebo byt dodatočne zrekonštruujú. „Ak byt nový majiteľ zrekonštruuje, náklady na prestavbu sa pripočítajú k pôvodnej, obstarávacej cene,“ spresnila Kľučková. Rozdiel medzi predajnou a pôvodnou cenou nehnuteľnosti sa tak môže znížiť.
Väčšiemu tlaku môžu byť po schválení novely vystavení súdni znalci, od ktorých budú chcieť dedičia či obdarovaní, aby ich majetok nadhodnotili. Nastane opačná situácia, ako pred zrušením dane z dedičstva. V období pred druhou Dzurindovou vládou ľudia, naopak, chceli mať majetok ohodnotený čo najnižšou sumou a odviesť tak štátu nižšie dane z dedičstva. Tie sa neskôr zrušili.
Odborníci sa však bránia, že pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti sú presné pravidlá a tie sa dajú obísť iba ťažko. „Hodnota nehnuteľnosti sa vypočítava vo viacerých krokoch, zohľadňuje sa pritom, za koľko by ju človek nadobudol, v praxi napríklad postavil, vek domu či bytu a lokalita. Či je vyčíslená hodnota skutočná, je pritom ľahko dokázateľné,“ tvrdí Michal Holík, súdny znalec.
Jedinou možnosťou ako sa plateniu daní vyhnúť, je predať získanú nehnuteľnosť za nižšiu cenu, ako bola jeho pôvodná určená hodnota. Prudký prepad cien bytov či domov podľa odborníkov však v najbližšom období na Slovensku nehrozí. „Situácia na trhu s nehnuteľnosťami sa stabilizovala. Musela by prísť druhá kríza, prírodná katastrofa alebo vojna, aby sa nehnuteľnosti prepadli výrazne nižšie, ako je ich cena v súčasnosti,“ tvrdí Boris Fojtík, analytik Tatra Banky.
V praxi sa však podľa realitných maklérov dá zákon predsa obísť. Môže sa rozšíriť predávanie za nižšie sumy, aby ľudia nemuseli odvádzať dane. Následný rozdiel dostanú predávajúci „na ruku“ a peniaze tak nemusia zdaniť. Takýto spôsob je však nelegálny, obsahuje riziko a, navyše, láka podvodníkov.
Rodina byt kúpi, predá a zaplatí daň
Rodina s dieťaťom kúpi v Trnave trojizbový byt s výmerou 70 štvorcových metrov za 73–tisíc eur. Po šiestich rokoch sa ho však rozhodne predať. Vzhľadom na polohu blízko hlavného mesta, kvalitnú infraštruktúru, dostatok pracovných príležitostí a vplyvom infl ácie ho predá za 85–tisíc. Daň (19 %) potom odvedie z 12–tisíc eur, teda 2 280 eur.
Rodina byt kúpi, predá a nezaplatí daň
Človek si kúpi v Levoči dvojizbový byt v novostavbe za 41–tisíc eur. Počas troch rokov však štát vybuduje dvesto metrov od bytového domu rýchlostnú cestu do Košíc. Po ôsmich rokoch sa rozhodne byt predať. Jeho hodnota však počas tejto doby klesla, ovplyvnila ju neďaleká rušná cesta a zlý technický stav po pôvodnom majiteľovi. Predajná cena bytu preto bude 38–tisíc eur. Štátu v tomto prípade predajca nemusí odvádzať žiadnu daň, pretože pri predaji nevykázal zisk.
Rodina byt zdedí, predá a zaplatí daň
Syn zdedí po smrti rodičov samostatne stojaci dom s rozlohou 107 štvorcových metrov v Martine. Súdny znalec pri dedičskom konaní a prepise majetku určí jeho cenu na 55–tisíc eur. Po troch rokoch sa však syn rozhodne dom v zachovanom stave predať. Keďže nehnuteľnosť je postavená v pokojnom prostredí pri lese, predá ho za 57–tisíc. Štátu je tak povinný odviesť daň (19 %) zo zisku 2–tisíc eur, čo je 380 eur.
ZDROJ: ŠTATISTIKY CIEN NEHNUTEĽNOSTÍ – TRH. SK, PREPOČET PRAVDA