Dôvodom má byť podľa jeho hovorcu Marka Trubača fakt, že oslobodenie sa malo týkať iba energie určenej na vykurovanie a nie na varenie či ohrev vody. „V niektorých prípadoch je problematické technicky oddeliť použitie týchto komodít na výrobu tepla v domácnostiach a na varenie, prípadne na ohrev teplej vody,“ podčiarkuje Trubač.
Keby zrušenie výnimiek pre domácnosti prešlo, tona čierneho uhlia či koksu by zdražela o viac ako 10,6 eura. Pre štvorčlennú domácnosť, ktorá koks využíva na ohrev vody i kúrenie v nezateplenom dome s rozlohou 100 štvorcových metrov, by to znamenalo stúpnutie ročných nákladov na bývanie zhruba o 41 eur. O necelých štyridsať eur by stúpli ročné poplatky aj pre členov domácnosti v podobnom dome, ktorí na ohrev vody i kúrenie využívajú zemný plyn.
Pritom už aj bez zrušenia výnimky sa zvýšia náklady na bývanie odberateľom plynu približne o šesť percent. Dôvodom má byť zníženie hodnoty eura oproti americkému doláru i rast ceny ropných produktov. Pre spomenutú rodinu to znamená zvýšenie mesačných poplatkov o viac ako 9,8 eura.
Gašparovič mal možnosť novelu rušiacu výnimky stopnúť úplne. Podľa Trubača to však urobiť nechcel, aby nezastavil aj iné ustanovenia, ktoré sú súčasťou budúcoročných príjmov štátu. Prezident však prinútil konať ministerstvo financií, ktoré vydá k novele zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu usmernenie a výnimka tak bude platiť aj naďalej napriek tomu, že už nebude zakotvená priamo v zákone.
Časť výnimiek na platbu dane z uhlia i plynu už súčasná koalícia zrušila. Od prvého januára 2011 začali platiť spotrebnú daň teplárne, ktoré z uhlia i zemného plynu vyrábajú teplo pre domácnosti. Zrušenie výnimiek, zvýšenie DPH z 19 na 20 percent i zvýšenie ceny samotných komodít zvýšili náklady na bývanie pre ľudí v bytovkách zhruba o šesť percent. Opatrenia boli súčasťou vládneho balíka určeného na plátanie časti diery v štátnych financiách.