Elektrina zdražie pre tisíce rodín o 5 percent

Regulačný úrad na čele s Jozefom Holjenčíkom (nominant Smeru) pritom schválil rast cien v priemere len o dve percentá.

Takmer päťpercentné zdraženie sa týka aj Stredoslovákov a Východoslovákov, ktorí elektrinu využívajú na akumulačný ohrev vody či vykurovanie.

„Úrad sleduje, či sú dodržané všetky legislatívne podmienky, ale do obchodnej politiky jednotlivých spoločností nezasahuje,“ reaguje hovorca regulačného úradu Miroslav Lupták. Najnižšiu tarifu s päťpercentným zdražením na západe krajiny má asi pätina všetkých odberateľov. Patrí medzi nich aj pani Kováčová, ktorá žije v malom bratislavskom byte a elektrinu využíva iba na svietenie či napájanie televízora. Dôchodkyňa s ročnou spotrebou energie 1 100 kilowatthodín si v novom roku priplatí každý mesiac takmer euro a účet jej stúpne na 18,4 eura. Už teraz pritom šetrí, kde môže.

„Dôchodok mám 236 eur. Ak chcem žiť, za lieky musím mesačne zaplatiť asi 80 eur. Za plyn, vodu, teplo a do fondu opráv musím zaplatiť ďalších 82 eur. Zvyšok mám na elektrinu a potraviny,“ vypočítava dôchodkyňa.

Vyššie zdraženie pre najmenších spotrebiteľov zdôvodňuje dodávateľ deformáciami z minulosti. „Regulačným zásahom bola v predchádzajúcich rokoch táto tarifa chápaná ako ,nedotknuteľná‘ pre svoj sociálny aspekt a kým ostatné tarify sa hýbali nahor, D1 zostala bezo zmeny,“ tvrdí hovorca Západoslovenskej energetiky Ján Orlovský.

Jeden z najväčších podielov na zdražení elektriny má podľa hovorkyne Východoslovenskej energetiky Andrey Danihelovej nárast celkovej ceny za distribúciu elektriny približne o 7,2 percenta. „Tento nárast je spôsobený najmä takmer 30–percentným nárastom celkovej ceny za prenos elektriny, ktorá je zahrnutá do distribučných taríf Východoslovenskej distribučnej,“ spresňuje Danihelová. V cene za distribúciu sú poplatky za straty na vedení i platby za prenos cez štátnu Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu.

Všetky zmeny ceny musel odsúhlasiť regulačný úrad, ktorý ešte na začiatku decembra ohlasoval, že priemerné ceny stúpnu o menej ako percento. Počas minulého týždňa však šéf úradu Holjenčík ohlásil priemerné zvýšenie cien zhruba o dve percentá, čo zdôvodnil ešte stále prebiehajúcimi konaniami s pochybnými slnečnými elektrárňami. Keď sa však všetky konania uzavrú, ľudia budú mať podľa Holjenčíka právo na vrátenie peňazí pôvodne určených na podporu.

Napriek tomu sú ľudia pobúrení faktom, že budúcoročné cenníky nepoznali mesiac vopred, ako to prikazuje zákon o energetike a nemali tak možnosť dôkladne sa pripraviť na zmenu cien. Rozčarovanie sa šírilo aj od dodávateľov energií, od ktorých spotrebitelia cenníky žiadali.

Konkurenti dominantných energetikov nerozumejú ani spôsobu stanovenia cien za takzvanú silovú elektrinu, ktorá tvorí zhruba polovicu všetkých poplatkov. „Ako je možné, že dominantní dodávatelia elektriny majú stanovenú rozdielnu cenu za komoditu, keď všetky ostatné firmy majú rovnakú cenu pre územie Slovenska?“ hnevá sa napríklad Martin Ondko zo spoločnosti Magna EA a dodáva, že takéto stanovenie ceny nie je logické. „Veď elektrina je rovnaká všade, či je to západ, stred alebo východ Slovenska,“ dodáva zástupca alternatívneho predajcu energií.

Regulačný úrad však tvrdenie o nelogickosti odmieta. „Regulačný úrad stanovuje cenu pre každú spoločnosť samostatne na základe oprávnených nákladov, ale tá nesmie presiahnuť 62,8 eura za megawatthodinu,“ odpovedá hovorca úradu Miroslav Lupták. Úrad, ktorý drží aj opraty cien tepla, plynu i vody, tiež oznámil odsúhlasenie zdraženia vo všetkých odvetviach. Teplo z centrálnych zdrojov vykurovania bude v budúcom roku drahšie asi o sedem percent, plyn zdražie zhruba o šesť percent a o takmer päť percent sa zvýšia poplatky za vodu. Náklady na bývanie tak v budúcom roku stúpnu celkovo asi o desať eur. Podľa odborníkov pôjdu nahor zrejme opäť aj potraviny či spotrebný tovar, celkovo o 2,6 percenta. Celkové hrubé výdavky štvorčlennej rodiny s dvoma deťmi by tak mohli stúpnuť asi o 35 eur mesačne.