„Viaceré paneláky v Petržalke naozaj žiaria krikľavo ako africké leto. Mestská časť však výber farby nevie ovplyvniť, nemáme na to oporu v zákone. A majitelia bytov si zväčša radu od odborníkov nepýtajú. Rozhodujú sa pocitovo, volia z troch–štyroch možností, ktoré im ponúkne dodávateľ,“ vysvetľuje hovorca petržalskej samosprávy Ľubomír Andrassy.
Použitie rôznych „kikirikí“ farieb však podľa Andrassyho prináša aj výhody. „Vďaka nim sa ľudia v Petržalke oveľa ľahšie orientujú,“ mieni. Akokoľvek odvážne farebné variácie považuje navyše za krajšie oproti tým, ktoré najväčšia paneláková džungľa v republike ponúkala kedysi.
Podľa hlavného architekta Bratislavy Štefana Šlachtu zápasia v súčasnosti s „farebnou anarchiou“ sídliská nielen v metropole, ale aj na celom Slovensku. Ako príklad mimoriadneho barbarstva spomenul sídlisko pri Račianskom mýte zo 60 rokov minulého storočia. Za jeho štyri jednotne natreté centrálne vežiaky získal v roku 1964 architekt Štefan Svetko cenu Dušana Jurkoviča.
Po roku 1989 mali byť zaradené medzi kultúrne či technické pamiatky. Dnes farebne ihrajú každý po svojom – odtieňmi oranžovej, ružovej, sivej aj belasej.
„Súčasný stav sídliska je smutným obrazom spoločnosti, ktorá jeho hodnoty úplne zdevastovala,“ zdôrazňuje Šlachta.
Nápad, ako situáciu riešiť koncepčne, ponúka architekt Miro Minca z ateliéru Art of Skin. S farbami fasády sa podľa neho možno „vyhrať“ ako s umeleckým dielom. Vypracoval preto výtvarno–dizajnovú štúdiu, v ktorej navrhuje štyri skupiny fasád – s realistickou či abstraktnou maľbou, s grafckými „ornamentmi“, s fotorealistickými obrazmi a s aplikáciou diel profesionálnych výtvarníkov.
„Každá skupina by sa mohla využiť v určitom panelákovom celku, napríklad v petržalských štvrtiach Háje, Lúky či Dvory, čím by sa navzájom odlíšili,“ odporúča Minca. Pre svoj zámer už získal renomovanú nemeckú maliarsku firmu. Pilotnú fasádu s niektorým navrhnutým dizajnom mu prisľúbil zrealizovať petržalský starosta Milan Ftáčnik.