Sálavé teplo pôsobí blahodarne

Mnohí z nás citlivo reagujú na teplotné zmeny v interiéri. Niektorí sa sťažujú, že sa nevedia zohriať ani pri horúcich radiátoroch, iní majú večne studené nohy a mnohým prekáža suchý prekúrený vzduch. Môžu za to vzdušné prúdy.

13.10.2013 00:00
Obývacia izba, bývanie, obývačka, reality Foto:
Ilustračné foto
debata (11)

Klasické radiátory vykurujú náš priestor konvekciou, čiže prúdením tepla. Znamená to, že ich horúci povrch ohreje okolitý vzduch a ten stúpa hore. Na jeho miesto sa tlačí chladnejší, a tak vzniká teplovzdušné prúdenie. Tento jav je obzvlášť citeľný v domoch, ktoré majú vnútorné steny studené, čiže sú nezateplené alebo majú nedostatočnú tepelnú izoláciu. Takéto prúdenie môže spôsobovať pocit nepríjemného chladu, čo pri dlhodobom vystavení môže spôsobiť aj zdravotné problémy.

Oveľa priaznivejšie vplýva na ľudský organizmus sálavé teplo. Vzniká ohriatím materiálov, ktoré ho dokážu nahromadiť, akumulovať, a potom ho postupne uvoľňujú do okolia. Tieto sálavé plochy môžu mať oveľa nižšiu teplotu ako radiátory a predsa poskytnú nášmu telu príjemný pocit tepelnej pohody. Ako si sálavé teplo môžeme zadovážiť do nášho životného priestoru?

Teplo pod podlahou

Najčastejšie využívaným spôsobom sálavého tepla býva podlahové vykurovanie. Do moderných interiérov je vhodné aj vďaka tomu, že nevyužíva tradičné vykurovacie telesá a je prakticky neviditeľné, takže zapadne do akéhokoľvek stvárnenia priestoru. Zdravotne prospieva nielen našim nohám, ale aj celému organizmu. Teplo, ktoré produkuje, totiž pôsobí na človeka fyziologicky príjemným spôsobom.

Prenáša sa z podlahy do priestoru sálaním, a tak najprv ohreje spodnú časť interiéru, ktorá zostáva pri vykurovaní radiátormi väčšinou studená. Vykurovacím okruhom zabudovaným pod podlahovú krytinu, na rozdiel od klasických radiátorov, postačujú nižšie teploty vykurovacej vody. Teplota podlahy v pobytových miestnostiach by nemala prekročiť 29 oC a teplota vody v rúrkach 40 oC, pričom v radiátoroch sa obyčajne používa voda s teplotou 60 – 80 oC. Pri konvekčnom radiátorovom vykurovaní však môžete mať subjektívny pocit nepríjemného chladu aj pri nadpriemernej teplote vzduchu.

Veľké teplotné rozdiely medzi vykurovacími telesami a studenými povrchmi navyše vytvárajú nepríjemné vzdušné prúdy. Podlahové vykurovanie tvorí veľkú plochu s akumulačnou schopnosťou, z ktorej sála teplo do okolia. Výsledkom je, že sálavé teplo nás príjemne ohrieva, i keď teplota vzduchu v miestnosti nie je taká vysoká ako zvyčajne. Pri rovnomernom sálavom šírení tepla teda stačí teplota vzduchu v miestnosti nižšia o dva až tri stupne Celzia. Takýto spôsob vykurovania teda znižuje spotrebu energie a šetrí financie. Zníženie teploty vzduchu o jeden stupeň Celzia pritom šetrí približne šesť percent z ročných nákladov na vykurovanie.

„Jednou z veľkých výhod podlahového vykurovania je rovnomerná distribúcia tepla vo vykurovanom priestore,“ vysvetľuje Ladislav Truchlík, produktový manažér Wolf Slovenská republika. „Zabezpečí tak tepelnú pohodu v priestoroch, aj keď majú vysoký strop. Teplo od nôh, ktoré poskytuje, je príjemné a teplota podlahy neprekračuje obvykle 26 – 28 oC. Sálavý systém vykurovania priaznivo ovplyvňuje zdravie svojich užívateľov aj tým, že sa prach nevíri.“

Optimálnu prevádzku podlahového vykurovania ovplyvňuje kvalita použitých materiálov a inštalácie. Za najušľachtilejší materiál na výrobu sálavých systémov sa všeobecne považuje polybutén. Dôležitým prvkom je systémová doska z tvarovaného polystyrénu, ktorá zaistí ideálne uloženie a fixáciu rúrok, zároveň aj bráni ich poškodeniu.

„Polybuténové rúrky v kombinácii so systémovou doskou predstavujú v súčasnosti najkvalitnejšie riešenie podlahového vykurovania. Dlhoročná prax a skúsenosť v tejto oblasti ukazujú, že zabezpečia nielen bezproblémový chod, ale aj dlhú životnosť systému, ktorá dosahuje až 50 rokov,“ dodáva Ladislav Truchlík.

Teplo rodinného kozuba

Mnohí majitelia domov či chalúp si nevedia svoju spoločenskú zónu bez ohniska predstaviť. Niet sa čomu čudovať, je predsa príjemné pozerať do plameňov a vyhrievať sa pri nich. Nie je však teplo ako teplo. Ak vás okrem farby obkladov zaujíma aj výhrevnosť vášho voľne stojaceho ohniska a jeho vplyv na vaše zdravie, mali by ste sazaujímať aj o jeho vnútornú konštrukciu.

Najčastejším typom stavby ohniska u nás býva teplovzdušný kozub s kozubovou vložkou. Jeho výhrevné schopnosti pritom nie sú veľmi efektívne, zohreje len prísediacich v relatívnej blízkosti, aj to len dovtedy, kým prikladajú. Je však pomerne lacný a jednoducho sa inštaluje. Kachľová akumulačná pec hospodári s teplom ohňa úplne inak. Jej vnútro je z tehál alebo šamotiek, plášť tvoria keramické alebo omietacie kachlice. Takéto materiály šíria teplo sálaním. Tepelné žiarenie sálavého tepla vytvára v interiéri relatívne nízku teplotu, nevznikajú však zvýšené pohyby vzduchu, teplotné spády ostávajú malé a vlhkosť prostredia kolíše okolo optimálnej hodnoty 30 – 50 %. Vytvára tak príjemnú a zdravú tepelnú pohodu.

„Sálavé piecky vykurujú miestnosť, v ktorej stoja, prídavnými ťahmi – prieduchmi, ktoré sa však môžu viesť aj do iných miestností. Jednou pecou tak môžete vyhriať celý obytný objekt. Na rozdiel od teplovzdušných typov sprostredkujú v akumulačných telesách prestup tepla spaliny z ohňa. Vďaka uzavretému okruhu prieduchov je v nich spotreba paliva minimálna a prikladať stačí približne dvakrát za deň,“ hovorí predseda Cechu kachliarov, krbárov a peciarov Slovenska Jozef Bitala.

Sálavé roštové i bezroštové pece majú väčšinou zaoblený a členitý tvar, dajú sa však postaviť aj v modernom dizajne. „Teplovzdušné a sálavé teplo sa totiž dá aj kombinovať. Majster kachliar to docieli predelením vnútra pece na dve časti. Predná časť s krbovým ohniskom je teplovzdušná, spaliny sa však neodvedú do komína, ale prechádzajú ťahmi a vytvárajú sálavé teplo. Špeciálnym prípadom je pec hypokaustová. Pracuje na princípe teplého vzduchu vznikajúceho v kovovej vložke, ale na rozdiel od teplovzdušnej ho nevypúšťa, ale ním omieľa vnútorné steny kachlíc alebo tehál, čím ich zohreje. Tak sa jej teplo môže dostať aj do iných miestností,“ vysvetľuje Jozef Bitala.

Vykurovací stĺp

Inovatívnu alternatívu k radiátorom predstavuje tiež systém fungujúci na princípe vykurovacieho stĺpa, pri ktorom vzniká vyvážená kombinácia konvekčného a sálavého tepla. Vykurovacím médiom je primárne horúca voda, ktorá prostredníctvom dômyselne tvarovaného medeného vykurovacieho telesa rýchlo a efektívne odovzdáva teplo vzduchu. Teleso sa nachádza v úzkom priestore, najčastejšie za kartónovou priečkou, drevným obkladom alebo za nábytkovou zostavou, do ktorého je chladný vzduch prirodzene nasávaný spodným otvorom pri podlahe a ohriaty vzduch vypúšťaný hornou mriežkou, či už vo výške parapetu, alebo až pod stropom.

Komínový efekt spôsobuje prúdenie vzduchu, ktorý potom prirodzene stúpa nahor, ohrieva steny, strop a ochladený potom znova klesá k podlahe, kde ho prúd vzduchu unáša opäť k nasávacej mriežke. Tento princíp prúdenia zaručuje, že všetok prach sa zhromažďuje priamo pod vykurovacím telesom. To uľahčuje upratovanie a zároveň zaručuje dokonale bezprašné prostredie, zodpovedajúce aj nárokom alergikov a citlivých jedincov. „Výhodou systému je, že ho možno napojiť na existujúce rozvody pripravené pre radiátory, takže pri rekonštrukcii nevyžaduje väčšie stavebné zásahy. Prekrytie vykurovacieho telesa zároveň prispieva k zvýšeniu estetickej úrovne interiéru v porovnaní s klasickými radiátormi. Ako zdroj tepla je možné použiť klasický plynový kotol, alebo kotol či kachle na tuhé palivo,“ radí Vladimír Verner zo spoločnosti Verner.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #bývanie #teplo #radiátor