Na druhej strane plynu pribudli súperi v podobe nových technológií. Podobne pohodlne a zároveň lacno ako pri využití plynu možno totiž kúriť aj pomocou tepelného čerpadla a tiež spaľovaním drevných peliet. Tepelné čerpadlo je vykurovacie zariadenie, ktoré pracuje na opačnom princípe ako kompresorová chladnička. Tá odoberá teplo z potravín a získané teplo následne výmenníkom na zadnej strane chladničky odchádza do prostredia. Tepelné čerpadlo zase odoberá teplo z prostredia (vzduch, voda, pôda) a odvádza ho do vykurovacieho média (najčastejšie voda).
(kliknutím zväčšíte)
„Podľa teploty prostredia, odkiaľ čerpadlo odoberá teplo, dokáže z jednej kilowatthodiny elektriny alebo plynu vyrobiť tri až sedem kWh tepla. Na prevádzku čerpadla stačí aj studňa so studenou vodou,“ hovorí energetický expert Ján Dohňanský. Podľa neho tieto inovatívne technológie pozíciu plynu ako lacného, pohodlného a ekologického paliva zatiaľ nenabúrali. „Skôr ide o doplnok pri výbere možností, ako kúriť,“ dodáva Dohňanský.
Prevádzka tepelného čerpadla je lacná. Na druhej strane si však vyžaduje vysoké vstupné náklady vyše 13–tisíc eur. Za pätnásť rokov prevádzky sa však celkové náklady aj po započítaní investície v porovnaní s plynom vyrovnajú.
Lacno a komfortne možno kúriť aj peletami. Pelety sú malé šúľky zlisovaných pilín, papiera, slamy a iného rastlinného odpadu. Pelety sa kupujú najčastejšie vo vreciach a približne dvakrát za týždeň sa v zime nasypú do zásobníka. Aj pri kotle či kozube na pelety však treba rátať s vysokou vstupnou investíciou tri– až štyritisíc eur. Až 30 percent z ceny kotla na pelety však aktuálne dotuje štát cez Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru. EkoFond, neinvestičný fond zriadený spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, zase poskytuje fi nančný príspevok na kúpu kondenzačných kotlov na zemný plyn. Zľavy dávajú aj výrobcovia kotlov. Tepelné čerpadlá na rozdiel od susedného Česka dotované zatiaľ nie sú.