Na to, aby sa aj u nás rozšírilo bývanie v prenájme, by sa totiž museli rozhýbať investori. Tí sa zatiaľ do stavby nájomných domov nehrnú, lebo neprináša rýchly zisk. Na návratnosť investícií by si museli počkať 15 až 20 rokov.
„Na Slovensku prevláda falošná predstava, že byty v súkromnom vlastníctve bývajú znakom bohatej spoločnosti. Keď si však porovnáme jednotlivé štáty, zistíme, že čím chudobnejšia krajina, tým viac ľudí má bývanie na svojich pleciach,“ zdôrazňuje sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá.
| Dokončené byty | ||||
| rok | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 |
| štátne (nájomné) | 71 | 0 | 6 | 1 |
| obecné (nájomné) | 2 032 | 2 143 | 3 149 | 2 631 |
| v súkromnom vlastníctve | 12 443 | 12 293 | 13 303 | 14 527 |
| všetky byty spolu | 14 863 | 14 444 | 16 473 | 17 184 |
ZDROJ: MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR
Práve v najbohatších krajinách EÚ žije vysoký podiel obyvateľstva v nájomných bytoch, v Nemecku ich tak býva viac ako polovica. Paradoxne v Rumunsku, ktoré je jedným z najchudobnejších štátov únie, žijú vo vlastnom takmer všetci občania. Na Slovensku je to podobne. Nájomných bytov je veľký nedostatok a i tie, čo samosprávy s fi nančnou pomocou štátu postavia, sú prednostne určené sociálne slabším obyvateľom.
V bratislavskej Petržalke, kde žije zhruba 130–tisíc ľudí, sa napríklad nájomné byty naposledy postavili pred 20 rokmi. Dnes má táto mestská časť už len 799 nájomných bytov, postavených ešte za socializmu. Aj z nich každoročne ubúda, pretože obyvatelia môžu požiadať o ich odkúpenie. „Teraz evidujeme až 1 800 žiadostí o pridelenie nájomného bytu, ročne vyhovieme asi tridsiatim,“ priznáva hovorca Petržalky Ľubomír Andrassy.
V EÚ sa podiel nájomných bytov pohybuje od 19 do 62 percent, obciam a štátu z toho patrí asi 18 percent. Na Západe existujú tri druhy nájomných bytov – vo verejnom vlastníctve, kde obyvateľov väčšinou chráni regulovaná výška nájomného, v družstevnom a súkromnom vlastníctve. Práve to však u nás chýba. Nájomné byty na Slovensku vlastnia takmer výlučne obce.
| Porovnanie niektorých krajín EÚ | |
| štát | podiel bytov a domov v súkromnom vlastníctve |
| Rumunsko | 96 % |
| Slovensko | 89 % |
| Litva | 89 % |
| Maďarsko | 87 % |
| Poľsko | 58 % |
| Dánsko | 58 % |
| Francúzsko | 58 % |
| Holandsko | 56 % |
| Rakúsko | 52 % |
| Nemecko | 46 % |
| Priemer EÚ | 65 % |
ZDROJ: EUROSTAT, HOUSING STATISTICS; ÚDAJE ZA ROK 2007
„My ten súkromný nájomný sektor nemáme. Firmy u nás nie sú ochotné investovať do výstavby nájomných bytov, lebo sú to pre nich nenávratné investície,“ vysvetľuje Jaroslava Zapletalová z bratislavského Inštitútu bývania.
Zlom v bytovej politike, ktorá bola jednou z priorít bývalého režimu, nastal v 90. rokoch. Vtedy sa začal masový predaj nájomných bytov, pretože štát nemal prostriedky na ich opravu. „Zadlženosť na opravách predstavovala asi 400 miliárd korún, čo boli takmer dva štátne rozpočty,“ približuje Zapletalová. Keďže sa byty dali odkúpiť za pomerne nízke ceny, záujem bol veľký.
„Bola to výborná vec pre jednu generáciu, ale čo tie ďalšie? Teraz nám vzrástol podiel bytov, kde žijú spolu až dve generácie. Z tohto hľadiska sme sa vrátili na úroveň 60. rokov,“ upozorňuje Kusá.
Štát prostredníctvom dotácií a úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania podporuje pri stavbe nájomných bytov aspoň obce. Na naštartovanie väčšej výstavby by však bolo treba zapojiť investorov.
Bytová otázka zrejme netrápi ani politické strany. Z ôsmich oslovených totiž na otázku Pravdy, čo treba v tejto oblasti urobiť, odpovedali len SDKÚ–DS, SaS a SMK. Martin Chren (SaS) varoval, že štát už nemôže dávať viac na nájomné byty, pretože by peniaze chýbali inde. Iván Farkas (SMK) si myslí, že takáto výstavba by pomohla pri tvorbe pracovných miest. SDKÚ podľa Štefana Kužmu navrhuje, aby sa peniaze na nájomné byty získali predajom pozemkov zo Slovenského pozemkového fondu.