Vlastníci bytov aj nebytových priestorov v dome platia každý mesiac zálohové platby, z ktorých sa financujú náklady na údržbu domu a náklady na služby spojené s bývaním za celý dom. Tieto výdavky sa potom v ročnom vyúčtovaní rozdelia medzi jednotlivých vlastníkov bytov.
| Ročné vyúčtovanie |
| V ročnom vyúčtovaní za rok 2009 sa prvýkrát účtuje teplo v kilowattoch a v kilowatthodinách namiesto gigajoulov. |
| Objednané množstvo tepla ako fixná zložka ceny tepla sa účtuje namiesto v gigajouloch v kilowattoch a spotrebované množstvo ako variabilná zložka ceny tepla sa uvádza v kilowatthodinách |
| Správca alebo spoločenstvo má povinnosť v ročnom vyúčtovaní uvádzať aká bola spotreba energii za byt aj v predchádzajúcom roku |
Pri rozúčtovaní úhrad domu na jednotlivé byty platia dve hlavné zásady: podľa zákona sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ale spôsob rozúčtovania niektorých služieb si môžu určiť vlastníci bytov sami.
Typickým príkladom je platenie za výťah – na jeho údržbu a povinné revízie prispievajú všetci obyvatelia domu (lebo výťah je spoločné zariadenie domu tak ako napríklad osvetlenie schodiska), taká je povinnosť vlastníkov bytov zo zákona. Ale na jeho prevádzku sa už nemusia skladať tí, čo ho nevyužívajú (bývajú na prízemí, prípadne aj vyššie, ale chodia pešo). Na tom sa už môžu obyvatelia v dome dohodnúť.
„Zabezpečenie prevádzky, t. j. povinná revízia (každé tri mesiace), elektrina, drobné opravy a bežná údržba sa uhrádza zvlášť, ako poplatok za užívanie výťahu a obvykle sa rozpočítava na osoby žijúce v dome. Vlastníci bytov sa môžu dohodnúť na tom, od ktorého podlažia bude poplatok za užívanie výťahu účtovať a technicky zabezpečiť výťah tak, aby sa na týchto podlažiach neotváral alebo nezastavoval,“ vysvetľuje Otília Leskovská, viceprezidentka Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov. Veľké opravy, rekonštrukcia, obnova, záťažové odborné skúšky a úradné skúšky sa uhrádzajú z fondu opráv. To znamená, že na práce takéhoto rozsahu prispievajú aj tí vlastníci, ktorí výťah nepoužívajú, pretože sú vlastníkmi výťahu ako spoločného zariadenia podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
Ako platíme za spoločné priestory v dome
Typickými platbami za spoločné priestory v dome je osvetlenie a upratovanie. Elektrická energia v spoločných priestoroch, ako je schodisko, ale aj pivnice, práčovňa, kotolňa a iné priestory, sa zvyčajne rozpočítava na osoby. V rozpise sa pritom elektrická energia použitá na prevádzku výťahu započítava k výťahu a elektrická energia minutá v kotolni ku kotolni a podobne.
Upratovanie spoločných priestorov je služba, ktorú môže, ale nemusí zabezpečovať spoločenstvo. V niektorých domoch sú dohodnuté tzv. služby a upratovanie vykonávajú jednotliví vlastníci. Tam, kde sa služba zabezpečuje zmluvne, treba vypracovať rámcovú dohodu, ktorá vyšpecifikuje, čo a ako často je treba upratať.
Upratovanie sa zvyčajne rozpočítava na osoby, ale v niektorých domoch sa osvedčilo rozpočítavanie na byty. V rámci tejto služby sa môže zabezpečovať aj zimná údržba prístupového chodníka. Do nákladov sa započítava: odmena (mzda za upratovanie), čistiace prostriedky, spotreba studenej vody a teplej úžitkovej vody na upratovanie, posypová soľ, náradie na upratovanie a zimnú údržbu a pod.
Každý dom musí rátať s tým, že napriek pravidelnej údržbe niektoré zariadenie občas vypovie službu a bude treba riešiť haváriu. Napríklad stúpačiek či elektrických rozvodov. Na takéto prípady slúži havarijná služba, ktorú si dom môže objednať zmluvne vopred. Dohodnutá firma zabezpečuje prvotný zásah pri poruchách v bytoch, v spoločných priestoroch a zariadeniach domu a v prípade potreby môže havarijnú službu zavolať ktorýkoľvek vlastník (užívateľ) bytu. Havarijná služba sa zvyčajne rozpočítava na byty.
Z finančného hľadiska krízové situácie istí poistenie domu ako celku. „Poistenie bytového domu nie je povinné, jednoznačne ho však odporúčame. Slúži na plnenie náhrady škody, ktorá môže vzniknúť na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ale aj voči tretím osobám,“ vraví Leskovská za Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov.
Ak povedzme náhodný okoloidúci utrpí škodu v dôsledku určitej chyby či nedostatku na dome – napríklad spadne vedľa neho uvoľnená škridla zo strechy a zraní ho alebo mu napr. poškodí zaparkované auto, dom, resp. jeho obyvatelia by tohto človeka mali odškodniť. Nestačí, ak sú poistené domácnosti alebo byty ako nehnuteľnosti, takáto udalosť by sa hradila z poistenia zodpovednosti za škodu pre dom. Poistenie sa platí zvyčajne jednou platbou splatnou ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy a v dome sa náklady na poistenie rozpočítavajú podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
Ako sa vyratúva teplá voda v dome
Teplá voda sa meria v mieste prípravy určeným meradlom, t.j. buď na päte domu pre tento dom, alebo vo výmenníkovej stanici, alebo kotolni – centrálne zásobovanie teplom obvykle pre viac odberateľov (CZT).
Zároveň je povinné meranie spotreby teplej vody u konečného spotrebiteľa meradlami pretečeného množstva vody. Tieto meradlá sú posudzované ako určené meradlá, pretože namerané údaje sú podkladom na finančné vyhodnotenie spotreby, teda podliehajú povinnému overovaniu v zmysle zákona o metrológii.
Overiť meradlá na teplú vodu je spoločenstvo povinné každé štyri roky. Meradlá, ktoré nie sú overené v stanovenej lehote, nemôžu byť použité na rozpočítavanie nákladov.
Teplá voda pozostáva z nákladov za teplo na ohrev a z nákladov ohre za objem studenej vody, ktoré sa vo vyúčtovaní obvykle uvádzajú samostatne.
Pri rozpočítavaní tepla na prípravu teplej vody vo t vlastnej domovej kotolni sa do vyúčtovania započítavajú náklady na médium, použitého na ohrev (plyn alebo iné palivo, náklady pri solárnom zdroji), elektrická energia, použitá na prípravu teplej vody, poplatok za obsluhu a ďalšie nutné náklady súvisiace s prípravou a ohrevom. Náklady na teplú vodu (ak sa pripravuje v kotolni) sa rozpočítajú podľa nameranej spotreby v bytoch alebo NP, alebo iným dohodnutým spôsobom spôsobom.
Celkové náklady na prípravu ( ohrev) teplej vody za dom sa rozdelia do na základnú a spotrebnú zložku.
Základná zložka je vo výške 10 % z celkových nákladov na prípravu teplej vody a rozdeľuje sa rovnakým dielom na všetky byty bez ohľadu na spotrebu. Spotrebná zložka je vo výške 90 % z celkových nákladov na prípravu teplej vody a rozdeľuje sa pomerom podľa spotreby nameranej v jednotlivých bytoch a nebytových priestoroch konečným spotrebiteľom.
Objem teplej vody sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov podľa ich spotreby. Celkové namerané množstvo vody použitej na ohrev nameraný pre objekt rozpočítavania v mieste prípravy alebo na päte domu sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov podľa spotreby nameranej v byte alebo nebytovom priestore.
Spotreba môže byť upravená koeficientom (indikovaný údaj konečného spotrebiteľa). Postup rozpočítavania je obdobný ako pri studenej vode.
Medzi fakturovaným množstvom vody a nameraným množstvom vody v bytoch a nebytových priestoroch môže vzniknúť rozdiel. Tento rozdiel sa obvykle rozpočíta pomerným koeficientom medzi všetky byty a nebytové priestory. Koeficient by nemal byť vyšší ako 1,2 (nie je však obmedzený).
V prípade, že rozdiel medzi fakturovanou a nameranou spotrebou presahuje 20 %, treba hľadať dôvod zvýšeného rozdielu, ktorý môže byť spôsobený:
1. únikom vody na spoločných rozvodoch zvislých alebo horizontálnych
2. nepresnosťou určeného meradla v mieste prípravy alebo na päte domu (povinnosť overovať meradlo je každé 4 roky)
3. nepresnosťou určených meradiel v bytoch alebo nebytových priestoroch (povinnosť overovať meradlo je každé 4 roky)
4. čiernym odberom. Zistený nedostatok – dôvod straty treba odstrániť.