Mená neplatičov nesmú visieť vo vchode domu

Za služby spojené s bývaním v bytovom dome je povinný platiť každý vlastník bytu. Zo zákona o vlastníctve bytov im vyplýva povinnosť uhrádzať poplatky za dodávku tepla a teplej vody, osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadu, upratovanie, používanie výťahov, ako aj platiť príspevok do fondu opráv. Problém mnohých bytových domov však predstavujú neplatiči, a to najmä tí dlhodobí.

10.02.2013 14:56
Dom, byt, panelák, bývanie, reality Foto:
Ilustračné foto
debata (30)

„Pokiaľ majiteľ bytu raz za čas nezaplatí do určeného dátumu za služby za bývanie a dlh o krátky čas uhradí, nie je to správne, ale bytovému domu tým dlhodobo nepoškodí,“ hovorí predsedníčka spoločenstva vlastníkov bytov v jednej bratislavskej bytovke Tatiana Juríková.

Podľa nej sa každý človek môže raz za čas dostať do situácie, keď musí platbu z objektívnych dôvodov odsunúť. Takými sú napríklad úmrtie v rodine alebo strata zamestnania. Vážne problémy však môžu bytovému domu spôsobiť dlhodobí neplatiči.

„Ak nemá bytový dom dostatok prostriedkov na úhrady tepla či vody, môžu ich dodávatelia odpojiť. Nedostatok financií protom môže byť následok dlhodobého neplatenia potrebných úhrad vlastníkmi bytov v dome,“ vraví Juríková.

Neplatenie úhrad má vplyv na hospodárenie celého domu, peniaze od neplatičov chýbajú nielen vtedy, keď treba platiť napríklad za dodávky tepla, ale aj vtedy, keď treba niečo v dome opravovať a vo fonde opráv nie je dostatok peňazí.

Situáciu s neplatičmi podľa nej musí riešiť správca alebo spoločenstvo vlastníkov. „Povinnosť sledovať či vlastníci platia za bývanie a prípadne vymáhať od nich tieto platby vyplýva správcovi zo zákona, inak sám zodpovedá za spôsobené škody,“ upozorňuje právnička Alena Kováčová.

Podľa nej by si vlastníci už v zmluve o výkone správy alebo v zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov mali stanoviť pravidlá, podľa ktorých budú postupovať v jednaní s neplatičmi. „Zákon presný postup nestanovuje,“ dodáva právnička.

„Dohodnúť sa môžu napríklad na tom, že dlžníkovi navrhnú splátkový kalendár, v ktorom sa určí počet splátok a ich výška. Nijaký zákon však túto možnosť nenariaďuje. To, či ju správca alebo spoločenstvo neplatičovi ponúkne, závisí od znenia zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve.“

Takisto zákon neustanovuje ani lehotu, do ktorej musí byť splátkový kalendár navrhnutý, ako ani výšku alebo počet splátok. Splátkový kalendár, samozrejme, možno navrhnúť len neplatičovi, ktorý svoj dlh uzná.

Ak neplatič dlhy neuzná, môže spoločenstvo vlastníkov alebo správca pristúpiť k ich vymáhaniu súdnou cestou alebo predajom bytu v dobrovoľnej dražbe. Tú však musí odsúhlasiť nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov dome. Zákon pritom neurčuje, aká musí byť výška dlhu, aby bolo možné situáciu riešiť súdnou cestou alebo byt predať v dražbe. Takýmto spôsobom problém kompetentní zvyčajne riešia vo chvíli, keď dlh presiahne hranicu približne 4-tisíc eur. Správcovia pripúšťajú, že hrozba dobrovoľnej dražby mnohých prinútila dlhy zaplatiť.

Dohoda s neplatičmi však nie je vždy možná. Keď zlyhajú všetky pokusy, ako vymôcť dlh, tak ešte pred riešením situácie súdnou cestou alebo odhlasovaním predaja bytu v dobrovoľnej dražbe sa mnohé bytové domy snažia donútiť dlžníkov zaplatiť tým, že zverejnia ich mená a výšku dlhov na domovej schôdzi alebo na nástenke v spoločných priestoroch domu.

„Verejne vystavovať mená dlžníkov je v rozpore so zákonom,“ upozorňuje Kováčová. Aj keď často ide o účinný spôsob, ako neplatiča donútiť zaplatiť, porušuje tým spoločenstvo alebo správca zákon a neplatič ich môže dokonca žalovať.

„Ak spoločenstvo vlastníkov alebo správca sprístupní verejne zoznam neplatičov, možno to považovať za zásah do práva sa slobodne rozhodnúť, za porušenie ochrany osobných údajov a zároveň to možno označiť aj ako zníženie spoločenskej vážnosti danej osoby,“ podotýka právnička. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov takisto so zverejňovaním mien neplatičov nepočíta, čiže správca sa nemôže odvolávať ani naň.

Verejne vystaviť zoznam neplatičov je v rozpore s povinnosťou poskytovať ochranu osobných údajov. Osobný údaj predstavuje informácia o mene, priezvisku, bydlisku, ako aj údaje o výške dlhu, ako aj označenie osoby ako neplatiča. Podľa Aleny Kováčovej označenie osoby ako neplatiča možno považovať za údaj o osobnej a ekonomickej identite osoby, a teda za osobný údaj. Na to, aby mohli byť tieto údaje zverejnené, je potrebný súhlas danej osoby, v ktorom by navyše bol vymedzený aj spôsob zverejnenia informácií.

Získať súhlas neplatičov je ale takmer nemožné. Osoby, ktoré sa ocitnú na zozname neplatičov, sa môžu obrátiť na Úrad na ochranu osobných údajov, ten situáciu prešetrí a uloží opatrenia na nápravu, za závažnejšie porušenie a podľa okolností prípadu hrozí pokuta.

„Môžeme uložiť aj pokutu tomu, kto je prevádzkovateľom tohto informačného systému. Ak je ním správca bytovky, tak jemu, ak správca alebo spoločenstvo zverilo spracovanie údajov nejakej firme, tak tejto firme,“ vraví Zuzana Valková z tohto úradu.

Správca alebo spoločenstvo by teda mená neplatičov verejne vystavovať nemali. Aké sú však ich možnosti, keď na nich tlačia ostatní vlastníci, že chcú vedieť, kto neplatí za služby spojené s bývaním a aké vysoké sú ich dlhy?

Správca bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov má zo zákona povinnosť predložiť každý rok správu o svojej činnosti, hospodárení a stave domu. Súčasťou správy je podľa Tatiany Juríkovej aj vyúčtovanie platieb a správca je povinný umožniť vlastníkovi bytu nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu a nakladania s finančnými prostriedkami. Takýmto spôsobom sa vlastníci môžu dozvedieť mená neplatičov aj výšku ich dlhu. Túto možnosť potvrdzuje aj Zuzana Valková z Úradu na ochranu osobných údajov.

„Vlastníci majú možnosť len nahliadať do účtovných dokladov, ktoré sa týkajú správy bytového domu, z ktorých sa dozvedia aj ktorí vlastníci neuhradili platby.“

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba