Štát zvyšuje ochranu kvalitnej pôdy v každom katastri

Tlaky na záber poľnohospodárskej pôdy neustávajú. Výstavba sa najviac sústreďuje do nížinných oblastí, kde sa nachádzajú najúrodnejšie pôdy. Pôda však neslúži len na výrobu potravín, ale plní aj nenahraditeľné funkcie pre ľudský život. Preto je dôležité chrániť ju na celom území Slovenska.

12.02.2013 03:39
Reality, stavba, vidiek, pole, satelit Foto:
Ilustračné foto
debata (5)

V posledných rokoch sa na Slovensku zaberalo denne od šesť až do dvanásť hektárov pôdy. Podľa pôdoznalcov bola však ochrana pôdy priestorovo nevyvážená. Aj preto sa novelizoval zákon o ochrane pôdy.

„Ochrana sa sústreďovala najviac na Podunajskú nížinu a pahorkatinu, kde sa nachádzajú najkvalitnejšie pôdy,“ poukazuje Jaroslava Sobocká, riaditeľka Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Systém odvodov za zábery pôdy však zdražoval investičnú výstavbu, čo vyvolávalo nespokojnosť ľudí. Novela zákona, ktorú predložilo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a schválil parlament, teraz mení systém ochrany pôdy.

„Z plošnej ochrany pôdy sa prechádza na systém ochrany najkvalitnejšej pôdy v každom katastrálnom území,“ vysvetlil podstatu zmeny štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Štefan Adam. Nový spôsob ochrany by mal na jednej strane zabezpečiť rozvoj území a na druhej strane chrániť najlepšiu pôdu v každom chotári.

Nové sadzby odvodov za trvalé zábery pôdy
Skupina Poplatok eur/m2
1. skupina 20/15*
2. skupina 15/12*
3. skupina 10/9*
4. skupina 7/6*
5. skupina 4/0*
6. skupina 2/0*
7. skupina 1/0*
8. skupina 0,7/0*
9. skupina 0,5/0*
* Sadzby pred novelizáciou zákona o ochrane a využívaní pôdy
Zdroj: MP a RV SR

Zmena, ktorú prináša novela, spočíva v tom, že v každom katastri musí byť chránených najmenej 30 percent najlepších pôd, pričom podiel chránenej pôdy nemá prekročiť hranicu 70 percent. Uplatnenie tohto princípu podľa Jaroslavy Sobockej znamená, že podiel chránenej najkvalitnejšej pôdy stúpne z 21 na 37 percent (937 222 hektárov). Najlepšia pôda sa tak bude chrániť nielen na Žitnom ostrove či na Trnavskej tabuli, ale aj na Orave či v Liptove.

Nie je to však jediná zmena. Princíp ochrany najlepšej pôdy v katastri prinesie zmeny aj v odvodoch za záber pôdy. A tie sa nebudú platiť ako doteraz len za pôdy zaradené do prvých štyroch kvalitatívnych tried, ale za zábery vo všetkých deviatich skupinách. Kým za záber pôdy najvyššej bonity zaradenej do prvej skupiny sa bude platiť odvod 20 eur za jeden štvorcový meter, za záber v deviatke to bude 0,5 eura.

Na druhej strane sa podľa novely zákona budú môcť bez poplatkov vynímať pozemky na stavebné účely v intravilánoch až z plochy 5-tisíc štvorcových metrov oproti doterajším 500 štvorcovým metrom. „Má sa tak docieliť to, aby sa zastavili priestory vnútri obcí a výstavba sa neťahala do polí,“ povedal štátny tajomník Štefan Adam.

V posledných rokoch sa na Slovensku stavalo najviac na najkvalitnejších pôdach. Typickou ukážkou je trebárs výstavba automobilky PSA vedľa Trnavy či Samsungu pri Voderadoch. „Naša krajina celkom nepochybne potrebuje rozvojové investície, ale na druhej strane treba zvažovať, kde ich umiestniť,“ pripomína šéfka pôdoznaleckého výskumu a ochrany pôdy Jaroslava Sobocká.

Pôda, ktorú využíva súčasná generácia, vznikala päť- až šesťtisíc rokov. Mnohé obce a mestá veľkoryso vybudovali priemyselné parky, ktoré nie sú využité. Vzhľadom na obrovské prírastky obyvateľstva vo svete bude pôda čoraz vzácnejšia. Slovensko si musí uchovať dostatočnú rezervu pôdy na výrobu potravín. Rekultivácia pôdy v tzv. brownfieldoch, hnedých zastavaných zónach, je nielen drahá, ale nikdy nezabezpečí takú produkciu potravín ako pôvodná pôda vytvorená prírodou.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba