Práve v Bratislave je totiž vyše 700 z celkového počtu 923 reštituovaných bytov, a tak sa jej otázka zabezpečenia náhradného bývania týka najviac. Bratislava otvorene priznáva, že nájsť všetkým ľudom z reštituovaných bytov náhradné bývanie tak, ako jej to prikazuje zákon, je mimoriadne problémové.
"Mestá nemajú finančné ani priestorové možnosti na riešenie situácie vo vlastnej réžii, pričom problémy spojené s reštituentmi nezapríčinila samospráva. Parametre zákona nie je dnes schopný riešiť ani bratislavský magistrát,“ tvrdí Stanislav Ščepán, hovorca bratislavského primátora. Podľa Ščepána bude musieť mesto pristúpiť k výstavbe nových nájomných bytov. Tá však nepokryje všetky žiadosti o náhradné byty.
Momentálne sa začína so stavbou bytovky so 48 nájomnými bytmi a pre nedostatok financií v mestskej kase musí na ňu prispieť aj štát. Ministerstvo dopravy a výstavby dalo hlavnému mestu dotáciu vyše 461-tisíc eur. Mesto prispeje na výstavbu bytového domu sumou vyše 1,3 milióna eur a do nových bytov bežného štandardu by sa prví nájomcovia mali sťahovať v októbri 2014. Zmluva o poskytnutí dotácie je zverejnená v Centrálnom registri zmlúv.
Bytovka bude stáť v Petržalke, v blízkosti areálu Matadoru na Čapajevovej ulici. Práve to sa ľuďom z reštituovaných bytov, ktoré sú väčšinou v lokalite historického Starého Mesta, nepozdáva. Nechcú sa totiž odsťahovať do okrajovej štvrte mesta. Priestory v okolí Matadoru však patria mestu, a tak v rámci súčasných možností bude bytovka pre týchto ľudí stáť tu. Samospráva však nemusí hľadať každému novú strechu nad hlavou.
"Zákon ukladá samosprávam povinnosť preskúmať, či žiadateľ disponuje dostatočným hnuteľným a nehnuteľným majetkom na to, aby si bytovú náhradu zaobstaral sám. Ak mesto zistí, že Bratislavčan bývajúci v reštituovanom dome si nemôže bývanie zaobstarať vo svojej réžii, do konca roku 2016 mu musí poskytnúť náhradný byt vo svojej pôsobnosti,“ vysvetľuje Ščepán.
Za byt v reštituovanom dome dostane žiadateľ náhradný, ktorý je limitovaný počtom osôb. Pre jednu osobu ide o byt s maximálnou výmerou 45 m2, pre 2 až 3 osoby je maximálna rozloha nového bytu 60 m2 a pri 4– až 5-člennej rodine ide o trojizbový byt s výmerou do 75 m2. Vyplatenie finančnej náhrady namiesto postavenia či kúpy bytového domu by podľa bratislavského magistrátu bolo pre štát lacnejším riešením. Rezort dopravy a výstavby sa však týmto variantom nezaoberá, vo svojom rozpočte má milióny eur práve na dotácie na zabezpečenie náhradného bývania.
"Celkovo máme v rozpočte na roky 2013 až 2015 vyčlenených 72 miliónov eur na dotácie na obstaranie náhradných nájomných bytov. Samosprávy si pritom môžu samy vybrať, akou formou budú obstarávať náhradné bývanie, či to bude výstavba, kúpa, rekonštrukcia. Všetky byty, na ktoré poskytneme dotácie, budú majetkom samosprávy a nájomníci v nich budú naďalej platiť regulované nájomné,“ vraví Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy a výstavby. Napríklad v Žiline sa kúpilo 18 bytov pre rodiny dotknuté reštitúciou. Rezort dopravy prispel na ich kúpu dotáciou 973 180 eur.
Nielen Bratislava, ale aj Košice, Trenčín či Trnava sa musia postupne popasovať s riešením nájomných vzťahov v domoch, ktoré boli po roku 1989 v rámci procesu majetkových reštitúcií a v prípadoch malej privatizácie odovzdané späť do rúk súkromníkom – reštituentom. Čas na to majú do konca roka 2016.