Na rozdiel od iných krajín totiž u nás v posledných rokoch relatívne rýchlo rastú priemerné mzdy a ceny energií sú stabilné alebo idú dole. V iných častiach Európy majú aj pre dlhovú krízu problém s pomalým rastom platov aj so zdražovaním energií.
Výsledkom je, že podľa najnovších údajov, ktoré zverejnil Európsky energetický portál, majú slovenské domácnosti spomedzi štátov Európy desiaty najlacnejší plyn. Ešte pred troma rokmi nám patrila dvanásta najnižšia priečka. Po zohľadnení cien aj platov sú slovenské ceny plynu presne na úrovni priemeru EÚ – patrí im 14. priečka. V roku 2010 bol však plyn vzhľadom na kúpyschopnosť obyvateľstva až deviaty najdrahší v európskom spoločenstve.
Naša elektrina je však na starom kontinente desiata najdrahšia a po zohľadnení platov sú jej ceny siedme najvyššie, čo je za posledné tri roky zlepšenie len o tri pozície. Šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík tvrdí, že od januára ceny elektriny klesnú. Hovorí sa až o 10-percentom zlacnení. „Väčší pokles cien elektriny očakávame pri priemysle a menší v prípade domácností,“ tvrdí Holjenčík. Regulované ceny plynu, vody aj tepla očakáva Holjenčík od januára 2014 na podobnej úrovni, na akej sú teraz.
O 10-percentnom zlacnení elektriny sa začalo hovoriť po tom, čo kríza v Európe zrazila ceny elektriny na burzách. Potreba znižovania verejných deficitov totiž vyvolala potrebu škrtov, ktoré sa prejavili na priemysle aj zamestnanosti. Trhové ceny elektriny na to zareagovali prudkým poklesom. Regulačný úrad zároveň chce od januára zmierniť regulované poplatky, znižovať sa majú najmä dotácie pre solárne elektrárne.
Holjenčík tvrdí, že za naše súčasné postavenie v rebríčkoch cien elektriny v Európe nie je zodpovedný úrad. Fakt je, že rebríček je zostavovaný aj po započítaní daní, ktorých výšku určuje vláda. Daň z pridanej hodnoty na Slovensku zaťažuje cenu elektriny na úrovni 20-percent a v priemere tak domácnosť zaplatí za tisíc kilowatthodín elektriny 173 eur. V susednom Česku je síce DPH 21-percentná, ale platba za porovnateľnú elektrinu je tam len 151 eur.
Porovnanie cien vzhľadom na platy ľudí závisí najmä od výkonu ekonomiky. To, že v rebríčkoch cien energií podľa kúpyschopnosti obyvateľstva klesáme, je pozitívne pre zamestnaných ľudí. Znamená to, že kto zarába v súlade s priemernou mzdou, ktorá išla za posledné tri roky hore o desať percent a v tomto roku sa šplhá na 850 eur mesačne, môže si dovoliť kúpiť viac energií. Problémom však je, že slovenská nezamestnanosť patrí medzi najvyššie v Európe, keď sa pohybuje okolo pätnástich percent. Mnohí ľudia, ktorí stratili prácu, si plyn nemôžu dovoliť a kúria lacnejším drevom.
Tisíc kilowatthodín plynu v súčasnosti vyjde na Slovensku na 49 eur. Priemerná domácnosť, ktorá plynom varí, ohrieva vodu aj kúri, potrebuje na rok takmer 30-tisíc kilowatthodín energie. Na získanie takejto energie treba spáliť vyše 2¤800 kubických metrov plynu. Plyn tak spomínanú rodinu vyjde asi na 1¤500 eur. Na porovnanie kúrenie drevom vyjde ročne na zhruba 400 až 500 eur.
Plyn je v súčasnosti výrazne lacnejší ako v susednom Česku, kde tisíc kilowatthodín vyjde na 58 eur. Slováci majú lacnejší plyn od roku 2008. V danom čase Ficova vláda trvala na nezdražovaní plynu, čím sa dostala do konfliktu s vtedajšími vlastníkmi SPP. Výrazne lacnejší plyn oproti Česku sme mali aj v 90. rokoch, keď cenu plynu držala zase Mečiarova vláda. Súčasťou tejto stratégie boli aj straty SPP z predaja plynu pre domácnosti.
Počas Dzurindových vlád sa po privatizácii SPP ceny plynu pre rodiny zvyšovali a začiatkom roka 2006 sa prehupli cez úroveň cien platných v Česku.
Časť SPP zaoberajúca sa predajom plynu pre domácnosti sa podľa rozhodnutia súčasnej vlády onedlho dostane opäť do rúk štátu.
Vláda tvrdí, že vďaka tomu bude držať ceny plynu na uzde a nehrozia jej pritom konflikty. V prípade stratových cien plynu pre domácnosti, o ktorých hovorí SPP aj vláda, ale hrozí, že na stabilné ceny plynu pre domácnosti sa budú skladať všetci daňovníci.
Stratu má spôsobovať fakt, že SPP odoberá priveľa plynu na základe dlhodobej zmluvy s ruským Gazpromom a nemôže tak kupovať lacné prebytky plynu na trhu. Vláda však tvrdí, že má prísľub od Gazpromu na úpravu kontraktu. Regulačný úrad v cenách plynu pre domácnosti kontrakt s Gazpromom naplno nezohľadňuje, a tak šéf úradu Holjenčík vyjadrenia o stratovom predaji plynu pre domácnosti odmieta.
„Doteraz nikto nepreukázal, že by SPP vykazoval stratu, sú to len frázy bez dôkazov,“ dodáva Holjenčík.