Verejnosť kritizuje, že návrh zákona nehľadí na prieťahy v konaniach, nezabezpečí dostatočné informovanie ľudí o pripravovanej stavbe, či dokonca umožní, aby župa určila mestu konkrétnu plochu, na ktorú má umiestniť ropovod, čističku odpadových vôd alebo skládku.
Problémom sú aj navrhované nové podmienky vyvlastňovania pozemkov, v ktorých sa má podľa pripomienok verejnosti ponechať možnosť vyvlastňovania aj v súkromnom záujme a pripúšťa sa uprednostňovanie záujmov investorov pred právami vlastníkov pozemkov či stavieb.
Pravda zhruba pred rokom informovala, že stavebný zákon bude úradom jasne prikazovať, do akej dlhej lehoty sú povinné vydať stavebné povolenie, a takisto zákon stanoví sankcie v prípade, že sa táto doba zo strany úradu nesplní. Zákon však uvažuje len o lehote na rozhodnutie o stavebnom povolení, ktorá bude 30 dní. Pokutovanie starostov či úradníkov na stavebných úradoch sa v návrhu nespomína, hoci rezort dopravy pred spísaním zákona tvrdil, že vidí cestu týmto smerom.
„Zákon musí platiť ako pre občana, tak aj pre úradníka. Keď občan musí dodržiavať lehoty, tak aj úradník,“ tvrdil pred časom Tibor Németh, riaditeľ odboru územného plánovania na ministerstve dopravy.
Rezort dopravy a výstavby teraz tvrdí, že pokiaľ pracovníci stavebných úradov porušia svoje povinnosti, sú k dispozícii nástroje, ako môžu byť takíto zamestnanci potrestaní.
„Podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak štát uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, požaduje regresnú náhradu v celej výške aj od fyzickej osoby, ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe,“ vraví Gabriela Jarošová z ministerstva dopravy.
Experti zo stavebného odboru však hovoria otvorene o svojvôli úradov. „Dať lehotu a pri jej nedodržaní úradom nestanoviť žiadnu sankciu, to je úplne zbytočné. Ak nebudú v zákone aj sankcie za ich nedodržanie, tak to nemá význam. Na rozhodnutie stavebného úradu niekedy čakáme rok, dva, tri. Na druhej strane, pokút pre stavbárov je v zákone kvantum,“ povedal predseda Združenia stavebníkov Slovenska Miroslav Konôpka. Naráža pritom na to, že často úrady z pohľadu ľudí svojvoľne predlžujú lehoty na rozhodnutie, na stanoviská sa čaká neúmerne dlho a správanie úradníkov pripadá verejnosti niekedy ako šikanovanie.
Inštitút urbánneho rozvoja vidí problém v tom, že zákon nerieši súčasné praktické problémy a s ohľadom na skúsenosti z praxe zákon nehľadí dostatočne na možné prieťahy v konaniach.
„Navyše o vylúčení pozemku zo zastavania, o stavebnej uzávere alebo o tom, kam si chce majiteľ na pozemku postaviť stavbu, bude môcť rozhodovať obecné zastupiteľstvo, a to bez ohľadu na názor vlastníka pozemku a skutočnosť, že neohrozuje práva iných osôb ani verejný záujem. O obmedzení týchto práv by malo byť podľa mňa rozhodované výlučne v riadnom konaní a nie iba politicky obecnými zastupiteľstvami,“ vraví Juraj Suchánek z inštitútu.
Podľa Suchánka štát už od začiatku prípravy stavebného zákona definoval zámer nekompromisne riešiť čierne stavby. „Na jednej strane však návrh zákona zavádza striktné postupy pri nových stavbách, na strane druhej však priamo legalizuje všetky stavby, ktoré vznikli pred 1. septembrom 1997, a teda aj také, ktoré by podľa aktuálne platného zákona nemohli byť ani dodatočne povolené,“ doplnil Suchánek.
K hromadným pripomienkam sa pridalo aj združenie VIA IURIS, podľa ktorého nový zákon zoberie ľuďom možnosť v niektorých prípadoch zúčastniť sa povoľovania stavby. „Ak budú napríklad negatívne ovplyvnení dlhým a intenzívne obťažujúcim procesom výstavby, napríklad hlukom, prachom a premávkou nákladných áut, tak zákon umožní ľuďom byť účastníkmi konania iba vtedy, ak budú dotknutí samotnou prevádzkou stavby. Nie vtedy, keď budú ovplyvnení jej mimoriadne zaťažujúcou výstavbou,“ vysvetľuje združenie.
Nespokojnosť s návrhom stavebného zákona je aj s umožnením župe určiť mestu alebo obci konkrétne miesto, kadiaľ bude viesť ropovod či kde postaviť čističku odpadových vôd a skládku. „Návrh nového stavebného zákona je výsledkom intenzívnej práce pracovnej skupiny, v ktorej boli zástupcovia verejnej správy, samosprávy, akademickej obce i odborníci z praxe. So všetkými podanými pripomienkami sa musíme zaoberať a zaujmeme k nim stanovisko,“ tvrdí Jarošová.
Stavebný zákon mal pôvodne vstúpiť do platnosti už v júli tohto roka, po novom to bude o rok neskôr.