Priemerná domácnosť, ktorá býva v rodinnom dome s plynovým kotlom, ušetrí na zlacnení energií ročne spolu takmer 50 eur. V prípade elektriny sa totiž priemerná úspora v najpoužívanejšej sadzbe D2 odhaduje na 34 eur ročne a v plynovej kúrenárskej sadzbe D3 na 14 eur.
K poklesu cien energií dochádza po tom, čo dozvuky vlaňajšej recesie v eurozóne utlmili v Európe priemysel a znížili spotrebu energií. Aktuálny prebytok ropy na trhu, ktorú vo veľkom začali ťažiť aj USA, navyše posiela dole svetové ceny ropy aj plynu, čo nevyhovuje Rusku. Ak by regulačný úrad naplno zohľadnil súčasný pokles trhových cien energií, plyn by zlacnel od januára 2015 výraznejšie. Rizikom by však bolo, že ak by sa situácia otočila, plyn by v roku 2016 zdražel.
„Pozorne sledujeme nielen ukrajinsko-ruský konflikt, ale aj vývoj cien na krátkodobých trhoch, ktorý je teraz dosť dramatický, respektíve kolíše. Preto si radšej nechávame priestor. Zima bude rozhodujúca, aby sme túto situáciu zvážili a prípadne v budúcom roku mohli konanie otvoriť, to znamená, zareagovať potom na aktuálny stav,“ hovorí šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík.
V Česku má od januára, naopak, plyn zdražieť o vyše dve percentá. Cenové disproporcie medzi znížením cien za plyn na Slovensku a rastom v Česku majú vysvetlenie. „Česká národná banka v minulom roku intervenovala proti korune a poslala kurz z 25,8 na 27,4 Kč za euro. Táto intervencia je hlavnou príčinou rozdielneho vývoja cien plynu pre spotrebiteľov na Slovensku a v Českej republike,“ vysvetľuje komoditný analytik spoločnosti Colloseum Boris Tomčiak.
Analytici hodnotia rozhodnutie slovenského regulačného úradu ako očakávané, vidia však ešte väčší priestor na zníženie cien plynu. „Na referenčných burzách ceny plynu klesali. Pri plyne sa preto očakávalo väčšie zlacnenie. Je tu teraz priestor pre obchodníkov, aby súťažili a ponúkli lepšie ceny,“ hovorí analytik Energieprevas.sk Jozef Badida.
V budúcom roku tak na Slovensku môžu podľa aktuálneho cenového návrhu domácnosti ušetriť od tridsiatich centov do štrnástich eur za rok. Tarifná trieda D1 pritom ročne ušetrí 0,3 eura, tarifná trieda D2 šesť eur a v tarife D3 podľa prepočtov úradu minú ľudia o vyše 16 eur menej.
O päť percent menej by v budúcom roku mali platiť domácnosti aj za elektrickú energiu. Na nižšie ceny v tomto segmente mal vplyv najmä pokles veľkoobchodných cien na svetových trhoch.
Odberateľ sadzby D1 má pri elektrine ušetriť viac ako 6 eur ročne. Odberateľ tarify D2, ktorú používa väčšina obyvateľov, ušetrí ročne 34 eur a v sadzbe D5, ktorá slúži na vykurovanie, ušetrí ročne priemerne až 158 eur.
O viac ako päť percent sa majú znížiť aj ceny plynu pre malé podniky. Malým firmám s regulovanou cenou sa majú znížiť aj ceny elektriny, a to o 3,89 percenta, dodávatelia však upozorňujú, že všetky tarify ešte regulačný úrad neurčil. Konečnú cenu preto ešte nevedia posúdiť.
"Pokiaľ idú ceny dole pri distribúcii elektriny, k tomu nemáme čo dodať. Cena komodity klesla o desať percent. Stále však čakáme na konečnú cenu. Minulý rok vydali cenu za tarifu, ktorá pri podnikoch tvorí 35 percent z ceny, až koncom decembra, " hovorí Martin Ondko, šéf dodávateľskej spoločnosti Magna.
„Apelujem na odberateľov, že si majú možnosť vybrať takého dodávateľa, ktorý im poskytne lepšiu cenu, ale aj benefity. Úrad má na svojom webe cenovú kalkulačku, kde si každý odberateľ môže zvoliť na základe svojej spotreby toho najvhodnejšieho,“ prízvukuje Jozef Holjenčík.
Kritiku vysokých cien elektrickej energie pre podniky, ktoré sú podľa zástupcov veľkých podnikov u nás najvyššie spomedzi krajín V4, čo môže pre podniky spôsobovať konkurenčnú nevýhodu, vysvetľuje Jozef Holjenčík takto: „Ceny na Slovensku nie sú najvyššie a určite sú pod priemerom EÚ. V Nemecku sú ceny pre priemyselných podnikateľov dotované. Celá ťarcha podpory a daňového zaťaženia spočíva na pleciach obyvateľstva a nie na pleciach priemyselných odberateľov. Priemyselný odberateľ platí 20 percent z toho, čo by mal platiť v skutočnosti. Naša legislatíva je nastavená tak, že každý spotrebiteľ platí za náklady na jej spotrebu,“ konštatuje Jozef Holjenčík.
Pri cene za teplo regulačný úrad doteraz schválil 90 cenových návrhov, ktoré obsahujú ceny tepla v 120 lokalitách. Na základe schválených cien úrad rozhodol, že variabilná, t. j. palivová zložka ceny tepla v priemere klesla o päť percent. Fixná zložka, zahŕňajúca aj ostatné náklady, má zostať na úrovni minulého roku.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa zaoberal aj cenami za vodné a stočné. Tento segment je zároveň jediným, kde ceny v budúcom roku porastú. O zvýšenie cien oproti tomuto roku totiž požiadalo päť zo štrnástich vodárenských spoločností. Dva návrhy na zvýšenie cien úrad zamietol, pri zvyšných troch však cenové rozhodnutie zmenil.
"Keď to zosumarizujeme, tak v rámci priemeru celého Slovenska spolu priemerné ceny vodného a stočného sa zmenia o 0,6 percenta, čo predstavuje zvýšenie cien o 1,3 centa,“ konštatoval Jozef Holjenčík. Konkrétne sa ceny zvýšia v Stredoslovenskej, Západoslovenskej, Trnavskej a Turčianskej vodárenskej spoločnosti. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zamietol návrh Podtatranskej a Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.