Má ísť o ďalšie opatrenie, ktoré má zastaviť rast príjmovej nerovnosti medzi bohatými a chudobnými. Daň mala pôvodne vychádzať z aktuálnych údajov cenových máp, s ktorými pracuje aj Národná banka Slovenska. Tie sú v súčasnosti jediným relevantným podkladom poskytujúcim informácie o vývoji trhových a ponukových cien na slovenskom trhu s nehnuteľnosťami. Sú stále online aktualizované. Ministerstvo financií však pripravuje vlastnú databázu.
„Ministerstvo financií postupuje v príprave nového systému zdaňovania rezidenčných nehnuteľností založeného na odhadovanej trhovej hodnote nehnuteľností s určením minimálnej ročnej sadzby dane. Naďalej sa pracuje na dokončení pomerne rozsiahlej databázy individuálnych sadzieb dane z nehnuteľností obcí. Keďže ide o pomerne rozsiahle databázy, ktorých spracovanie a analýza si vyžadujú väčší časový priestor, až následne bude pripravené paragrafové znenie novely citovaného zákona spolu s kvantifikáciou vplyvov,“ odkázalo tlačové oddelenie rezortu financií. Podľa nedávnych vyjadrení ministra financií Petra Kažimíra by sa daň z luxusných nehnuteľností mohla zaviesť od roku 2016.
Dosiaľ sa hovorilo o niekoľkých variantoch zavedenia dane. Napríklad od dane malo byť oslobodených prvých 20-tisíc až 30-tisíc eur trhovej ceny prvej nehnuteľnosti vlastnenej domácnosťou a samotná sadzba by bola 0,5 percenta z jej hodnoty. Vláda takisto zvažovala aj zavedenie odpočítateľnej položky na úrovni 100-tisíc eur z trhovej ceny v závislosti od regiónu. Posledný návrh vraj hovoril o zdaňovaní bytov s výmerou nad 65 štvorcových metrov v najlepších lokalitách. Pri domoch sa zas malo viac platiť pri rozlohe väčšej ako približne 105 štvorcových metrov. Štát si od dani z luxusných nehnuteľností ešte v začiatkoch sľuboval výnos na úrovni približne 100 až 150 miliónov eur ročne.
Podľa údajov Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj majetkové dane na Slovensku v roku 2012 dosiahli 0,4 percenta hrubého domáceho produktu, pričom priemer krajín OECD bol 1,8 percenta a v krajinách eurozóny približne dve percentá. Slováci však na bývanie vynaložia 26 percent svojho hrubého disponibilného príjmu, pričom priemer OECD predstavuje 22 percent. Dane z nehnuteľností tak na Slovensku síce sú relatívne nižšie, ale bývanie nám zároveň zhltne väčšiu časť príjmov.
Vláda od roku 2013 zvýšila daň z 19 na 25 percent tým, ktorých príjem prevyšuje hranicu 3 300 eur mesačne. Súčasne zvýšila dane z príjmov firiem z 19 na 23 percent. Vlani sa sadzba znížila na 22 percent. Zjednotila súčasne vymeriavacie základy na 5-násobok priemernej mzdy. Opatrenie zasiahlo zamestnancov, ktorí zarábajú viac ako 1 179 eur v hrubom mesačne, teda 12 percent všetkých zamestnancov v krajine.
Takisto zaviedla, že autá s výkonom nad 80 kW platia pri registrácii namiesto 33 eur podľa výkonu poplatok 170 eur až 3-tisíc eur. Vláda plánovala aj vyššiu DPH na luxusné hodinky, kožušiny či šperky, nakoniec od zámeru upustila.