Staré paneláky tak budú môcť okrem zatepľovania požiadať tiež o úver, ktorý zahŕňa výstavbu výťahov, montáž okien alebo vybudovanie bezbariérového prístupu. O tom, že slovenské bytovky sa snažia zbaviť pozostatkov bývalého režimu, svedčí aj to, že až 90 percent finančných prostriedkov z predchádzajúceho programu Jessica I. sa vyčerpalo do šiestich mesiacov.
Vtedy však išlo len o program zatepľovania s finančným balíčkom 11,5 milióna eur. V súčasnosti je ponuka na obnovu starej bytovky oveľa pestrejšia, ale najväčší záujem je stále o zatepľovanie panelákov. Úrokové sadzby na rekonštrukciu sa pohybujú vo výške od pol do troch percent.
„Kombináciou viacerých účelov však viete dosiahnuť aj nulový úrok,“ hovorí riaditeľka Štátneho fondu rozvoja bývania Dana Pištová. Zároveň upozorňuje na to, aby žiadatelia nad úverom dlho nešpekulovali, pretože im môže ujsť vlak.
„Možnosť získať nulový úrok platí len do konca tohto roka. Od budúceho roka sa sprísňujú tepelno– technické požiadavky a ministerstvo uvažuje o novele zákona, ktorý stanovuje minimálnu úrokovú sadzbu na úroveň pol percenta,“ upozorňuje Pištová.
Prečítajte si aj rozhovor s Danou Pištovou Na obnovu bytoviek ide dodatočne 103 miliónov eur.
Podmienky na úver sú výhodné aj podľa prezidentky Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku Petry Jurčákovej. „Možnosť získať peniaze od štátu treba jednoznačne využiť, čo ale znamená presvedčiť aj ostatných vlastníkov bytov, aby do toho išli,“ myslí si Jurčáková.
Aby sa však rekonštrukcia zo zdrojov Štátneho fondu rozvoja bývania oplatila, mala by byť kompletná, objasňuje ďalej Jurčáková. „Rozhodne nemá zmysel si povedať, že teraz opravíme dve steny a o päť rokov dokončíme zvyšok,“ tvrdí.
Komplexnou obnovou sa dá usporiť až polovica nákladov na energie. To, či bytovka získa úver na komplexnú obnovu, závisí do veľkej miery aj od rozhodnutia vlastníkov bytov. Keď sa nájomníci dohodnú na tom, čo konkrétne chcú rekonštruovať, musia si dať vypracovať projekt a schváliť investičný zámer a spôsob financovania.
So všetkými dokumentmi je potrebné ísť na mestský úrad v sídle okresu, kde celú žiadosť aj s prílohami skontrolujú a odošlú na posúdenie Štátnemu fondu rozvoja bývania. Len minulý rok však bolo zamietnutých tridsať percent žiadostí.
„Najčastejším problémom sú chýbajúce prílohy k žiadostiam, na ktoré žiadateľov, pochopiteľne, upozorníme. Po doplnení všetkých náležitostí však môžu o úver žiadať znova,“ argumentuje Pištová.
Pri posudzovaní žiadostí prihliada štátny fond na rozdiel od komerčných bánk viac na správne vypracovanú technickú dokumentáciu ako na schopnosť splácania úveru. „Adekvátne technické podmienky sú zárukou toho, že stavba je urobená kvalitne,“ uzatvára Pištová.