Čierne stavby majú zmiznúť o štyri roky

Po 40 rokoch bude mať Slovensko na budúci rok nový stavebný zákon, ktorý nahradí zákon ešte z roku 1976.

31.05.2015 00:00
debata (5)

Ambíciou zákona je okrem iného skoncovať s čiernymi stavbami, ktoré dráždia mnohých Slovákov. Kým niekto stavia načierno, iní sa poctivo mesiace až roky snažia dostať k stavebnému povoleniu. To má nový zákon, ktorý v stredu schválila vláda, vyriešiť.

Príchod novej legislatívy má však minimálne ročné meškanie a tlmí nádeje tých, ktorí si mysleli, že nelegálne stavby sa budú odstraňovať hneď. „Nový zákon bude obsahovať trojročnú lehotu na dodatočné povolenie stavby,“ povedal štátny tajomník ministerstva dopravy František Palko. Lehota začne plynúť až od účinnosti zákona, ktorá nastane až 1. júla 2016. V praxi to bude znamenať, že prvá čierna stavba môže padnúť až v roku 2019.

Špecifický prístup si navyše vyžiadajú nelegálne stavby v rómskych osadách. Na týchto miestach začne lehota plynúť až vtedy, keď osady budú zahrnuté do územných plánov obcí. Na prípravu územno-plánovacej dokumentácie ministerstvo obciam poskytne dotácie. V tomto roku chce vláda podporiť 98 obcí celkovou sumou 700-tisíc eur. Nový zákon zakladá povinnosť aj tým najmenším obciam, podľa ktorej sú povinné mať do roku 2037 územný plán. Povinnosť mať územný plán majú už teraz obce nad 2-tisíc obyvateľov a ostatným obciam sa krajný termín bude postupne blížiť v závislosti od počtu obyvateľov obce.

Rozhodovať o odstránení stavby bude stavebný úrad. Stavebník bude na vlastné náklady povinný čiernu stavbu odstrániť. Ak sa tak nestane, stavebný úrad bude môcť podať návrh na uskutočnenie exekúcie. Následne by malo dôjsť k zbúraniu stavby a predaju materiálu, pričom práve finančné prostriedky získané predajom pokryjú náklady na odstránenie nepovolenej stavby. Samotný výkon odstránenia stavby pripadne podľa Palka na Slovenskú stavebnú inšpekciu.

V súvislosti s tým sa očakávalo, že zákonodarca zdvihne pokuty. Zhotoviteľom stavieb bez povolenia doteraz hrozila pokuta až do výšky 166-tisíc eur. V praxi však často dochádzalo k ukladaniu oveľa nižších finančných sankcií. V minulosti sa uvažovalo o tom, že maximálny strop pokuty stúpne až na 300-tisíc eur. Do finálneho návrhu zákona sa však daná zmena nedostala.

Jednou z najznámejších čiernych stavieb je sídlo podnikateľa Cyrila Talapku, ktoré leží v obci Réca. Časť zastavanej plochy sa nachádza na pozemku patriacom železniciam, ktoré sa odstránenia časti stavby domáhajú súdnou cestou. Podobný problém s čiernymi stavbami zaznamenáva aj bratislavské Jarovské rameno, kde vyrástli čierne stavby pri hausbótoch. Tiež syn bývalého prezidenta Gašparoviča postavil v Bratislave vilu napriek nesúhlasu mestskej časti a celý prípad je doteraz sporný a neukončený.

V minulosti došlo k sprísneniu čiernych stavieb počas vlády Ivety Radičovej. Okrem zvýšenia pokút do Trestného zákona vláda zaviedla trestný čin neoprávnené uskutočňovanie stavby, za ktorý hrozí dva, prípadne až päť rokov pobytu za mrežami.

Nový zákon má tiež skrátiť aj čas potrebný na vydanie stavebného povolenia. Kým dnešný predpis pochádzajúci z roku 1976 pozná štyri druhy konaní (o umiestnení stavby, o využití územia, o chránenom území alebo o ochrannom pásme a o stavebnej uzávere), po novom sa ich počet zníži na jedno konanie.

Vďaka zavedeniu územných plánov bude v prípade drobných stavieb konanie o umiestnení stavby zrušené úplne. Pri jednoduchých stavbách bude spojené so stavebným povoľovacím konaním. Proces na povolenie stavby bežného rodinného domu (s úžitkovou plochou do 300 m2) sa môže skrátiť o 3 mesiace. Rovnaký počet mesiacov môžu ušetriť aj podnikatelia. „Niektoré stavby bude dokonca možné postaviť bez povolenia,“ uviedol Palko.

Štát taktiež plánuje zriadiť tri nové inšpektoráty Slovenskej stavebnej inšpekcie. Okrem toho sa zníži počet stavebných úradov. Kým dnes je týmto úradom každá obec, po novom nimi budú len vybrané obce v sídlach stavebných obvodov.

Zmeny sa dotknú aj samotných stavebných úradov. Doterajší zákon úradníkom síce stanovuje 30-dňovú lehotu na vydanie, no chýba v ňom sankcia. V praxi teda dochádza k dlhému čakaniu na vydanie rozhodnutia o udelení stavebného povolenia. Po novom v prípade nečinnosti stavebného úradu vec preberie a rozhodne v nej nadriadený orgán. Zvažované pokuty pre úradníkov zrejme nebudú.

Na zamestnancov stavebných úradov budú kladené vyššie kvalifikačné predpoklady. Okrem vzdelania v odbore architektúra, stavebníctvo alebo právo budú musieť získať aj prax vo verejnej správe v oblasti výstavby. „Zamestnanci stavebných úradov budú musieť mať minimálne ročnú prax v oblasti stavebníctva, inak na úrade pracovať nebudú,“ hovorí Palko.

Príprava nového stavebného zákona odštartovala už v roku 2012. Jeho účinnosť mala pôvodne nastať v lete 2014, čo sa neskôr posunulo na rok 2015. Vláda však nestihla ani tento termín, a teda podľa novej legislatívy sa budeme riadiť až od júla budúceho roka.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #stavebný zákon #dom