Ročné vyúčtovanie nákladov na teplo na základe skutočnej spotreby

Vo väčšine bytových domov na Slovensku sa náklady na teplo rozúčtovávajú na základe odčítaných údajov nameraných na pomerových rozdeľovačoch tepla alebo meračoch tepla. Celkové náklady na teplo v bytovom dome sa rozdeľujú medzi konečných užívateľov na dve zložky – základnú a spotrebnú. Pomer jednotlivých zložiek je určený vyhláškou, ale tá dáva aj možnosť, aby si vlastníci bytov iný pomer odsúhlasili na domovej schôdzi. Čítajte aj článok Ako reklamovať vyúčtovanie nákladov na bývanie?

Základná zložka predstavuje náklady za spotrebované teplo rozpočítané na plochu bytu či nebytového priestoru. Pokrýva tiež fixné náklady na pohotovostný výkon vykurovacej sústavy, prestupy tepla, tepelné straty a vykurovanie spoločných priestorov domu.

Spotrebná zložka zahŕňa náklady na teplo, ktoré sú vypočítané na základe údajov odčítaných z meračov tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla, ktoré zobrazujú spotrebu tepla pre konkrétnu bytovú jednotku. Výšku spotrebnej zložky môže užívateľ bytu ovplyvniť reguláciou teploty v byte.

Zúčtovacím obdobím je jeden kalendárny rok a metodiku rozpočítavania množstva tepla na vykurovanie definuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2017. Vyhláška odporúča pomer 60 % ZZ a 40 % SS.

Sylvia Martinkovičová, manažérka oddelenia rozúčtovania spoločnosti ista Slovakia: Vo všeobecnosti odporúčame nastavenie pomeru základnej a spotrebnej zložky 60/40 . Ideálne je však postupovať na základe odborného posudku tepelnoizolačných vlastností a konštrukcie objektu, a v neposlednom rade odporúčame zohľadniť aj spotrebiteľské správanie užívateľov bytov. Pokiaľ sa chcú vlastníci dohodnúť na inom pomere, je potrebné, aby si zmenu odsúhlasili v zmysle zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nový pomer si budú môcť uplatniť až vo vyúčtovaní za nasledujúci rok.

Pomerové rozdeľovače tepla nie sú určeným meradlom. Prístroje vyhodnocujú rozdiel teplôt medzi povrchom vykurovacieho telesa a teplotou okolitého priestoru. K určeniu ceny za nameraný údaj ( tzv. dielik) je potrebné poznať odpočty z pomerových rozdeľovačov tepla namontovaných v dome a celkové náklady bytového domu vyfakturované dodávateľom tepla. Cena za dielik sa určí ako podiel celkových nákladov v eurách a celkového počtu dielikov v objekte. Pri elektronických prístrojoch, ktoré sú presnejšie, sa ročný súhrn nameraných hodnôt zobrazuje v stovkách až tisíckach dielikov, pričom pri odparovacích prístrojoch je to len v jednotkách či desiatkach. Neodčítané byty sa vyúčtujú v zmysle vyhlášky náhradnou spotrebou.

Odčítaná hodnota z pomerového rozdeľovača tepla sa prepočítava koeficientmi, ktoré zohľadňujú výkon vykurovacieho telesa a koeficient prestupu tepla z vykurovacieho telesa na pomerový rozdeľovač tepla. Stanovenie týchto koeficientov závisí od rozmerov, konštrukcie, typu a spôsobu zapojenia vykurovacieho telesa a tiež typu pomerového rozdeľovača tepla, ktorý je namontovaný na radiátore v presne definovanej polohe. Ďalším dôležitým koeficientom je poloha miestnosti v objekte. Zohľadňuje znevýhodnenú polohu miestnosti napr. pod strechou, nad terénom, krajná, severná, západná a pod.

Vyhláška o rozpočítavaní množstva tepla priniesla zmeny

• K spravodlivej­šiemu rozdeleniu nákladov na teplo v bytových domoch od 1. januára 2017 prispieva vyhláška MH SR. č. 240/2016 Z. z., ktorá ustanovuje pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla. Po prvý raz bola vyhláška o rozpočítavaní množstva tepla aplikovaná v zúčtovacom období za rok 2017.
• Vyhláška definuje spravodlivejšie rozdelenie a vplyv na konečné rozdelenie nákladov na teplo medzi konečných spotrebiteľov. Ďalej definuje, že v objekte rozpočítavania sa náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie rozdelia v pomere 60 % základná zložka a 40 % spotrebná zložka z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie. Výšku spotrebnej zložky indikujú údaje namerané na meračoch tepla alebo pomerových rozdeľovačoch tepla. Definovaný pomer však nie je pre vlastníkov záväzný a môžu sa dohodnúť aj na inom pomere, ktorý si schvália na domovej schôdzi. V praxi sa ukázalo, že vlastníci túto možnosť často využívajú.
• „Až 90 % bytových domov, ktorým rozpočítavame náklady na teplo, naďalej používa pomer, ktorý si schválili v minulosti v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vyhláška najviac ovplyvnila bytové domy, v ktorých sa inštalovali merače tepla alebo pomerové rozdeľovače tepla od roku 2016 na základe povinnosti vyplývajúcej z novely zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, alebo došlo k výmene starších pomerových rozdeľovačov tepla za technologicky modernejší typ. Vlastníci týchto bytových domov najčastejšie využívajú pomer, ktorý stanovuje vyhláška,“ uviedla Sylvia Martinkovičová, manažérka oddelenia rozúčtovania ista Slovakia.
• V minulosti bol často využívaným pomerom 30 % základná zložka a 70 % spotrebná zložka, ktorý bol nastavený od čias zastaranej technológie odparovacích pomerových rozdeľovačov tepla, ktoré sa rýchlo vytrácajú zo slovenských domácností a nahradzujú sa elektronickými rádiovými prístrojmi. V súčasnosti na trend posunul v prospech základnej zložky, nakoľko obyvatelia bytových domov začali vnímať problematiku spotreby tepla v bytovom dome komplexnejšie a zodpovednejšie.
• Po novom sa určuje aj náhradná spotreba za odobrané teplo pre neodčítané byty. Spotrebná zložka ceny tepla na m2 podlahovej plochy neodčítaného bytu sa podľa vyhlášky vypočíta ako 1,5-násobok priemeru spotrebnej zložky na m2 v objekte rozpočítania. V ostatných rokoch bolo možné určiť náhradnú spotrebu pre neodčítaný byt ako priemer spotrebnej zložky na m2. Na porovnanie to znamená, že užívateľ, ktorý zaplatil v minulosti za spotrebnú zložku napríklad 300 eur, podľa novej vyhlášky zaplatí až 450 eur.
• „Po koncoročnom vyúčtovaní sme zaznamenali zvýšený počet reklamácií z dôvodu zvýšenia nákladov za odobraté teplo. Po hlbšej analýze a porovnaní nákladov s ostatnými rokmi sa zistilo, že k reklamáciám pribudli aj byty, v ktorých majitelia neumožnili realizovať odpočet údajov o spotrebe, preto sa spotrebná zložka určila podľa nových pravidiel. Ide hlavne o dlhodobo neobývané alebo veľkometrážne byty, pre ktoré bol v minulosti výpočet náhradnej spotreby výhodou a vlastníci nemali záujem o spracovanie vyúčtovania na základe skutočnej spotreby. V tomto ohľade vnímame zmenu v legislatíve za prínosnú,“ uvádza Martinkovičová.
• Najväčšou zmenou pri zúčtovaní nákladov na bývanie v tomto roku je rozpočítavanie nákladov na teplú vodu. Základná zložka sa pri rozpočítaní nákladov na teplú vodu zvýšila z 10 na 20 %. Nakoľko sa základná zložka rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor, zvýšené náklady zaznamenali najmä koneční spotrebitelia, ktorí majú nízke spotreby vody.