Lacnejšia elektrina aj cez vplyv na ceny iných tovarov a služieb väčšine domácností zároveň vynahradí mierne zdraženie plynu, tepla a vody. Plyn pôjde od januára hore o 0,48 percenta, vodné a stočné zdražie o jedno percento a pri teple sa hovorí o raste cien do dvoch percent, aj keď v závislosti od výrobcu môže teplo aj zlacnieť.
V prípade elektriny podľa prepočtov Pravdy klesnú náklady bežnej domácnosti, ktorá minie ročne asi 2 400 kilowatthodín elektriny, zhruba o jedno euro za mesiac. Ešte viac ušetria obyvatelia nezateplených rodinných domov s priamovýhrevným vykurovaním prostredníctvom elektriny a elektrickým ohrevom vody, ktorí každý rok minú asi 30-tisíc kilowatthodín. Napríklad na západe Slovenska sa im platby znížia asi o 12 eur za mesiac.
„Pokles cien elektriny vzhľadom na jej rozsah a váhu v spotrebnom koši by mal vykompenzovať menší rast ostatných energií a vody,“ hovorí analytik ČSOB Marek Gábriš. Elektrinu využívajú aj podniky a ovplyvňuje aj náklady na prevádzku obchodov. Podľa Márie Valachyovej zo Slovenskej sporiteľne by preto mala klesnúť inflácia po Novom roku na približne 2,6 percenta.
„V decembri 2012 očakávame medziročný rast cien tovarov a služieb na úrovni zhruba 3,6 percenta, na začiatku roku 2012 to bolo 4,1 percenta,“ podotýka Valachyová.
Ceny elektriny idú dole po tom, čo dlhová kríza ochromila európsky priemysel, na čo reagovali burzy poklesom cien elektriny. Elektriny je totiž momentálne prebytok.
Predseda vlády Robert Fico v súvislosti so zmenou cien ohlásil, že vláda bude na ne vplývať ešte viac ako v súčasnosti. „Urobíme všetko pre to, aby sa ceny energií vyvíjali tak ako doteraz, pretože je to prioritou tejto vlády,“ oznámil premiér. Jedným zo spôsobov zvýšeného tlaku bude podľa Fica napríklad zmena regulačného rámca, ktorým sa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví riadi.
Domácnosti, ktoré plyn využívajú na varenie, ohrev vody i kúrenie, si však priplatia. Napríklad rodina v nezateplenom dome s rozlohou 100 štvorcových metrov a ročnou spotrebou asi 3 000 kubíkov plynu, si po zdražení každý mesiac priplatí viac ako päťdesiat centov. Slovenský plynárenský priemysel pritom žiadal, aby ceny narástli oproti súčasnosti zhruba o 25 percent. Mesačné účty spomenutej rodine by tak narástli o viac ako 25 eur. Regulačný úrad tento návrh zmietol zo stola, čo šéf úradu Jozef Holjenčík zdôvodnil vecnou neopodstatnenosťou.
Hovorca dominantného dodávateľa plynu Peter Bednár však tvrdí, že regulačný úrad vo svojich rozhodnutiach nezohľadňuje trhovú realitu a regulované ceny umelo nastavuje na nízkej úrovni. „Spoločnosť v dôsledku rozhodnutia očakáva pre rok 2013 v regulovanom segmente domácností opäť stratu až vo výške 106,3 milióna eur,“ podotkol Bednár. Stanovisko zdôvodnil tým, že úrad nesprávne odhadol vývoj kurzu amerického dolára oproti euru, ktorý je dôležitý pre výpočet nákupnej ceny plynu.
„Úrad vo svojom rozhodnutí určil výmenný kurz 1,32 dolára za euro. Viaceré renomované inštitúcie však uvádzajú hodnotu výmenného kurzu na omnoho nižšej úrovni, napríklad prognóza ECB pre rok 2013 je na úrovni 1,23 dolára za euro,“ dodal hovorca plynárov. Rovnaký kurz očakávalo v septembrovej prognóze pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2013 aj ministerstvo financií.
Slovenský plynárenský priemysel ešte stále vedie na súde proti podobným rozhodnutiam z minulosti viac ako desať sporov a Slovensku tak hrozia arbitráže z možnosťou požiadavky o odškodnenie vo výške stoviek miliónov eur. Potenciálny kupec, český Energetický a průmyslový holding, v ktorom sú finančné skupiny PPF a J&T, však sľúbil, že v prípade kúpy podniku všetky spory stiahne.
Symbolický nárast ceny plynu sa však nepozdáva aj jednému z alternatívnych predajcov. „Musíme konštatovať, že okolité krajiny reflektovali na nárast cien na medzinárodných burzách a ceny zemného plynu u nich narástli viac ako na Slovensku. Napríklad v Česku vzrástli o 4,13 %,“ podotkla Andrea Danihelová zo spoločnosti RWE Gas Slovensko. Spoločnosť však bude svojim zákazníkom poskytovať oproti dominantnému predajcovi rovnakú zľavu na plyn ako doteraz.
Okrem plynu si ľudia priplatia aj za vodu. Priemerné jednopercentné zvýšenie vodného a stočného zvýši ročné náklady na bývanie štvorčlennej rodiny so spotrebou sto kubíkov asi o dve eurá.
Dvojpercentné novoročné zvýšenie pevných poplatkov za dodávku tepla prostredníctvom centrálnych rozvodov zvýši náklady na bývanie v nezateplených panelákoch približne o dve eurá za mesiac. Rast pevných poplatkov podľa teplárov spôsobuje znížený odber tepla, pretože ľudia zatepľujú svoje byty. Ich mzdy či náklady sa tak rozpočítavajú na menšie množstvo dodaného tepla.