Doteraz sa však minulo len asi 1,5 milióna eur. Namiesto očakávaných 10–tisíc ľudí si dotované zariadenia kúpilo dvetisíc záujemcov.
Štát pritom v auguste minulého roka podmienky na pridelenie dotácií zjednodušil a zvýšil tiež príspevky. Kto si kúpi kotol na biomasu, získa dotáciu 30 percent z ceny kotla, najviac však 1 000 eur. Kúpa slnečných kolektorov je zase dotovaná sumou 200 eur/m2 plochy kolektora.
Po uplatnení dotácie tak možno kúpiť napríklad splynovací kotol na drevo asi za tisíc eur. Kotly na pelety či brikety, ktorými sa kúri komfortnejšie ako drevom, sú drahšie. Pelety a brikety sa vyrábajú zhutnením drevného a rastlinného odpadu. Najlacnejšia zostava solárnych kolektorov napríklad od výrobcu Thermosolar s 200–litrovým zásobníkom stojí po dotácii 2 324 eur. Taká zostava zaistí pre trojčlennú rodinu zadarmo teplú vodu počas väčšej časti roka.
„Z doterajších 2 000 žiadostí o dotácie bolo 1 700 na kolektory a 300 na kotly na biomasu,“ hovorí Katarína Antalová zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Najväčší záujem o dotácie na kolektory je podľa nej zo strany ľudí, ktorí stavajú rodinný dom. Problémom však pre nich je, že dotáciu môžu dostať až po skolaudovaní domu, keď majú list vlastníctva.
Nižší záujem o dotácie na kolektory a kotly na biomasu oproti dotáciám SPP na plynové kotly môže podľa Antalovej súvisieť s vyššou cenou zariadení, ktoré podporuje ministerstvo hospodárstva.