„Zahraničný investor očakáva vrátenie svojich investícií, preto je namieste predpokladať, že zvýši ceny tepla, a tak predaj teplární v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia. Podľa našich skúseností privatizácia štátnych teplárenských spoločností prinesie minimálne 20-percentné zvýšenie ceny tepla. To sú skúsenosti z privatizácie vodárenských spoločností a spoločností na likvidáciu odpadu,“ uviedla prezidentka asociácie Božena Stašenková.
Asociácia, ako aj Združenie spoločenstiev bytov na Slovensku, Združenie užívateľov služieb a Regionálne združenie spotrebiteľov – Poprad už poslali na úrad vlády pre privatizáciu teplární otvorený list. V ňom žiadajú vládu, aby hľadala iné spôsoby, ako udržať verejné financie bez privatizácie na účet svojich občanov. „Ak nebude vládou vytvorený priestor a čas na širokú celospoločenskú diskusiu, potom zástupcovia spotrebiteľov a vlastníkov bytov podniknú potrebné kroky na celoslovenskú kampaň až po bojkot a návrhy občanom, aby sa odpojili od centrálnych zdrojov tepla,“ konštatovala Stašenková.
Vládny kabinet rozhodol o predaji šiestich najväčších teplárenských spoločností, v ktorých má štát 100-percentné podiely na svojom minulotýždňovom rokovaní. „Vláda odporučila predsedníčke výkonného výboru fondu (národného majetku – pozn. red.) v spolupráci s ministrom financií a ministrom hospodárstva pripraviť návrh postupu privatizácie teplární. Zhoda je v tom, že privatizovať teplárne budeme,“ povedal na tlačovej besede po rokovaní vládneho kabinetu Mikloš. Zatiaľ podľa neho nie je zhoda v tom, aký bude predávaný podiel. „Bude však určite najmenej 51-percentný,“ uviedol pred týždňom Mikloš. Minister hospodárstva Juraj Miškov preferuje predaj 100-percentného podielu šiestich najväčších teplárenských spoločností.
Predaj 100-percentného podielu teplárenských spoločností navrhovali vláde Fond národného majetku a ministerstvo financií. Podľa nich sa v súčasnosti odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur. Podľa analýzy privatizácia nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. „Cena je a bude aj naďalej regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,“ zdôraznili fond a ministerstvo financií.
Záujem o privatizáciu teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach potvrdila pre agentúru SITA francúzska spoločnosť Dalkia. Na privatizácii šiestich najväčších teplárenských spoločností sa pravdepodobne zúčastnia aj Slavia Capital, Penta a nemecká spoločnosť MVV Energie, prostredníctvom svojej českej stopercentnej dcéry MVV Energie CZ. Energetický a průmyslový holding, ktorého akcionárom je aj J&T, svoju účasť v privatizácii nepotvrdil ale ani nevylúčil.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.