Ľudia za vyňatie pôdy zaplatia už iba jednotný minimálny poplatok, a to desať centov za štvorcový meter. Týmto opatrením chce minister Zsolt Simon (Most–Híd) zadosťučiniť programovému vyhláseniu vlády, ktoré hovorí o zrušení poplatkov za vyňatie z pôdneho fondu.
Ešte pred dvoma rokmi z iniciatívy ministerky Zdenky Kramplovej (ĽS–HZDS) parlament novelizoval zákon o ochrane pôdy. Kramplová vtedy upozorňovala, že na Slovensku dochádza k prudkému úbytku pôdy. Denne sa jej zaberalo 6 hektárov. Po búrlivej diskusii bol schválený zákon, ktorý zaviedol vysoké poplatky pri trvalom vyňatí pôdy. Pohybovali sa od 6 do 15 eur za štvorcový meter a vyvolali nevôľu medzi vlastníkmi pôdy aj developermi. „Poplatky sa od polovice septembra znížia na desať centov za štvorcový meter, a to bez ohľadu na kvalitu pôdy,“ povedal minister Simon. Novela z roku 2008 bola podľa neho málo účinná, pretože obsahovala nesmierne množstvo výnimiek. Zákon sa podľa Simona nedodržiaval a ministerstvo pripravuje jeho novelu, ktorá by mala platiť od budúceho roku.
Zákon o ochrane pôdy by sa bol s veľkou pravdepodobnosťou zmenil, aj keby sa bola udržala pri moci vláda Roberta Fica. Myslí si to riaditeľ Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Pavol Bielek.
„Zavedenie poplatkov za zábery pôdy neprinieslo očakávané efekty ani naplnenie štátnej pokladnice. Bolo to aj preto, že investori ho dokázali obchádzať,“ uviedol Bielek. Len tohto roku plánovalo ministerstvo pôdohospodárstva vybrať na odvodoch za pôdu 5,3 milióna eur, ale za prvý polrok to bolo len 395–tisíc eur.
Zmenu zákona vítajú predovšetkým v obciach, kde je zvýšený hlad po stavebných pozemkoch. „Zníženiu poplatkov sa určite veľmi potešia drobní vlastníci pôdy a menší podnikatelia, ale najväčší prospech z neho zrejme budú mať developeri,“ povedala Juliana Pomšárová, ktorá vyberá dane v Obecnom úrade vo Veľkom Bieli.
V tejto búrlivo rozvíjajúcej sa obci neďaleko Senca mali síce dosť pozemkov na výstavbu v rámci smerného územného plánu, kde bolo vyňatie pôdy pod stavbu oslobodené od poplatkov, ale aj nemálo poľnohospodárskej pôdy mimo územného plánu.
„Niektorí farmári z obce si chceli postaviť haly na obilie s rozlohou 120 štvorcových metrov. Od výstavby ich však odradili vysoké poplatky až 15 eur za štvorcový meter. Tieto poplatky bránili aj vybudovaniu menších podnikateľských areálov. Teraz to padne, a to je dobré,“ hovorí Pomšárová. Najväčší prospech z nového nariadenia však budú mať developeri. Tí aj po zvýšení poplatkov nakupovali pôdu od drobných vlastníkov. Platili im však nie cenu stavebných pozemkov, ale cenu poľnohospodárskej pôdy. Teraz, keď klesnú poplatky na 0,10 eura za štvorcový meter, môžu pôdu výhodne predať na stavebné pozemky.