„Ladislav Hudec pochádzal z banskobystrickej staviteľskej famílie. Je zaujímavou osobnosťou, ku ktorej sa môžeme hlásiť,“ povedal architekt Štefan Šlachta.
Na Slovensku takmer nepoznané architektonické dielo muža, ktorého osud zavial do najľudnatejšieho mesta Číny, predstavuje výstava Príbeh Ladislava Hudeca v Šanghaji. Je v priestoroch Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. Najväčšieho zahraničného architekta, ktorý pôsobil tridsať rokov v Šanghaji, kde postavil viac ako šesťdesiat objektov, predstavuje expozícia prostredníctvom fotografií jeho diel aj textov o jeho živote. Tretina jeho stavieb je na listine chránených čínskych historických pamiatok.
Ladislav Hudec sa narodil 8. januára 1883 v Banskej Bystrici ako najstaršie zo šiestich detí podnikateľa a staviteľa Juraja Hudeca. Otec ho zasvätil do tajov staviteľstva, kresliť sa učil u popredného maliara Dominika Skuteckého. V roku 1914 absolvoval štúdium architektúry na Uhorskej kráľovskej technickej univerzite v Budapešti. Po vypuknutí vojny musel ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády narukovať. Pri ústupe vojsk padol v roku 1916 do zajatia. Zo zajateckého tábora na západnej Sibíri sa mu podarilo aj s bratom Gejzom ujsť. O jeho dvojročnom putovaní do Šanghaja sa nevie nič, ani o osude jeho brata.
V roku 1920 sa prvý raz objavilo meno Ladislava Hudeca v publikácii Hongkong list pri zmienke o architektonickom ateliéri Curry – zaoceánska spoločnosť. Vo firme amerického architekta Rowlanda A. Curryho začínal ako kreslič, rýchlo sa však vypracoval na vedúceho architekta a partnera. V roku 1925 sa Hudec osamostatnil a založil si vlastný architektonický ateliér Hudec – zaoceánska spoločnosť. Už bol ženatý, vzal si dcéru nemeckého podnikateľa Meyera Gisellu.
Navrhoval kluby, nemocnice, školy, kostoly, banky aj domy. Štyri šanghajské banky financovali prvú výškovú budovu v Šangaji. Park Hotel je dvadsaťdvaposchodová budova s výraznými vertikálnymi líniami fasády, postavená v štýle art deco. Na najvyššom poschodí je nočný bar s otváracou strechou. K priekopníckym dielam moderny patrí aj Hudecov luxusný Grand Theater, prezývaný prvým kinom Ďalekého východu.
Ladislav Hudec hovoril piatimi jazykmi, vraj sa aj s manželkou naučil i po čínsky. Materiály svojho architektonického ateliéru však písal v angličtine, ako dokladajú vystavené dokumenty. Spolupracoval s krajanskými spolkami, založil asociáciu na pomoc maďarským utečencom. V roku 1938, po skonfiškovaní otcovho majetku, požiadal o uvoľnenie zo štátneho zväzku ČSR a stal sa občanom Maďarska, od roku 1942 bol jeho honorárnym konzulom.
Utekať musel Ladislav Hudec ešte raz. Po tridsiatich rokoch, keď svojou tvorbou výrazne pomohol pri premene Šanghaja na Paríž východu. Po skončení občianskej vojny v Číne ho uväznila víťazná armáda. V roku 1947 sa mu podarilo ujsť aj s rodinou do Švajčiarska. Cestoval po Taliansku a Grécku, pracoval ako poradca pri úprave okolia Vatikánu. Neskôr sa presťahoval do Spojených štátov amerických. Na univerzite v Berkeley získal profesúru, architektonickú tvorbu však už v tom čase zavesil na klinec. Zomrel v Kalifornii 14. júna 1958.
Posledným želaním Ladislava Hudeca bolo, aby jeho pozostatky previezli na Slovensko. Stalo sa tak v roku 1970, pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
Výstava Príbeh Ladislava Hudeca v Šanghaji potrvá v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave do 29. novembra.
Ladislav Hudec. Narodil sa 8. januára 1883 v Banskej Bystrici | |
1910 - 1914 | študoval architektúru na Uhorskej kráľovskej technickej univerzite v Budapešti |
vo februári 1915 | bol odvelený ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády na východný front |
v júni 1916 | ho zajali a internovali v zajateckom tábore v západosibírskom Chabarovsku |
v novembri 1918 | sa mu podarilo ujsť, dostal sa do Šanghaja, kde začal pracovať pre americkú firmu Curry – zaoceánska spoločnosť |
1922 | sa oženil s dcérou nemeckého obchodníka Carla Theodora Meyera Gisellou |
1925 | začal samostatne podnikať a založil si vlastnú spoločnosť Hudec – zaoceánska spoločnosť |
1933 | dokončil Grand Theater, prezývaný prvým kinom Ďalekého východu |
1934 | postavil 22-poschodový Park Hotel, prvý mrakodrap v Šanghaji |
navrhoval a staval kostoly, výškové budovy, priemyselné objekty, domy aj kluby | |
po skončení občianskej vojny v Číne ho uväznili, v roku 1947 ušiel s rodinou, žil a tvoril vo Švajčiarsku a v Taliansku, na sklonu života odišiel do USA, kde získal profesúru na univerzite v Berkeley | |
14. júna 1958 | zomiera v Kalifornii vo veku 65 rokov |
v roku 1970 | boli na jeho želanie prevezené jeho pozostatky z USA, pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici |