Výška sumy závisí nielen od objemu, regiónu, ale aj od toho, či sa potom odpad vyváža do mestských čistiarní, alebo končí v rieke či na pôde. Takto si takmer na dvoch tretinách Slovenska ničíme podzemné zdroje pitnej vody. Paradoxné pritom je, že v dedinách, kde kanalizácia nie je, zaplatia za odvoz odpadovej vody viac ako tam, kde vybudovaná je.
„Odvedenie vôd kanalizáciou je podstatne lacnejšie ako vývoz žumpy,“ hovorí Monika Čižnárová z Trenčianskych vodární a kanalizácií. „U nás sa platí stočné za kubík odkanalizovanej odpadovej vody okolo 1,70 eura, za desať kubíkov je to 16,60 eura, čo je takmer trikrát menej ako za odvoz rovnakého množstva zo žumpy.“
Podľa požiadaviek smernice Európskej únie mali mať do konca minulého roku vybudovanú kanalizáciu v aglomeráciách nad 10–tisíc ekvivalentných obyvateľov a v tých s viac ako 2–tisíc ekvivalentnými obyvateľmi to musia stihnúť do konca roku 2015.
O výstavbu sa majú postarať samosprávy, ktoré si však nemôžu dovoliť túto nákladnú výstavbu utiahnuť z vlastných zdrojov. „Doteraz obce a mestá mohli a stále môžu využiť na budovanie čistiarní odpadových vôd a kanalizácií prostriedky z Operačného programu Životné prostredie a zo štátneho rozpočtu,“ vraví hovorkyňa ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková. Len nedávno, 4. marca, bola uzavretá výzva, v rámci ktorej bolo prijatých 85 žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Išlo o malé projekty a bolo na ne vyčlenených 80 miliónov eur. „O výsledku by sa mali dozvedieť do štyroch mesiacov. Podmienky poskytnutia pomoci sú však upravené osobitne pri každej jednej výzve a sú zverejnené na stránke,“ hovorí Hudáková. Celkovo doteraz čerpalo prostriedky z Operačného programu Životné prostredie na roky 2007 – 2013 na kanalizáciu len 20 obcí.
Kritériá sú prísne. Väčšie šance uspieť má ten žiadateľ, ktorý pripraví kvalitný projekt. Mnohé obce stroskotajú na nekvalitnom spracovaní potrebnej dokumentácie, ale aj na zbytočných formálnych chybách. Na zle vyplnených žiadostiach, nedodržaní inštrukcií, ktoré sú v príručke pre žiadateľov. Jej preštudovanie je nevyhnutné. Ďalšie podrobné podmienky sú potom zverejnené v jednotlivých výzvach.
Najhoršia situácia v odkanalizovaní územia je v Trenčianskom kraji, kde je na verejnú kanalizáciu napojených necelých 23 percent obcí. Pomôcť im má už rozbehnutý projekt Trenčianskych vodární a kanalizácií s celkovou hodnotou 25 miliónov eur.
„Radí sa medzi tzv. veľké a preto sa aj prostredníctvom ministerstva životného prostredia zasiela na odobrenie do Bruselu,“ objasňuje Čižnárová. „Máme za sebou už odsúhlasený projektový zámer, štúdiu, žiadosť o potvrdenie pomoci, ktorá sa zasiela do Bruselu, a žiadosť o nenávratný finančný príspevok, ktorú eviduje ministerstvo životného prostredia.“
Trenčianske vodárne a kanalizácie by chceli s výstavbou začať ešte v tomto roku. Celá príprava trvá už od roku 2007. Projekt pozostáva z troch častí. Časť je zameraná na obnovu zastaraných technológií čistiarní odpadových vôd v Trenčíne, v Novom Meste nad Váhom, Trenčianskej Teplej a v Trenčianskych Stankovciach. „Technológia čističiek už nestačí na to, aby sa dosiahli limity, ktoré sú potrebné na vypúšťanie odpadových vôd,“ vraví Čižnárová. Projekt je ďalej zameraný na výstavbu novej čistiarne v Ivanovciach.
Ďalšia časť rieši výstavbu kanalizačných systémov v okolitých obciach, ktoré sú akcionármi vodární, a tretia výstavbu vodovodov. "Ide najmä o vybudovanie vodovodu z Čachtíc do Očkova, kde je voda zdravotne nevhodná. Zatiaľ ju tam ešte stále čerpajú zo studní. Kvalita podzemnej vody v obciach zahrnutých do projektu nie je v súlade s našou legislatívou. Preto na ochranu podzemnej vody a zlepšenie jej stavu chceme dobudovať aj kanalizácie v Opatovej, Zamarovciach, Zlatovciach, Omšení, Trenčianskych Stankovciach, Veľkých Bierovciach a v Opatovciach.
Prispieť musia aj obce
Príspevok z Európskej únie a štátneho rozpočtu by mal predstavovať okolo 80 percent a zvyšnými 20 percentami prispeje akciová spoločnosť. Financie získa jednak z úverov, ako aj z vlastných zdrojov a tiež z príspevkov obcí, ktoré sa budú na výstavbe podieľať piatimi percentami z nákladov počítaných v rozpočte na projekt ich obce.
„Je nevyhnutné, aby sa na financovaní podieľali, zaviazali sme ich k tomu zmluvami. Podmienkou získania peňazí z eurofondov totiž je, že na verejnú kanalizáciu sa napojí 85 percent producentov odpadových vôd v rámci každej aglomerácie,“ hovorí Čižnárová. „Aby sme toto percento dosiahli, musíme veľmi úzko spolupracovať. Zástupcovia našej spoločnosti projekt prezentovali na zasadnutiach obecných zastupiteľstiev.“
Sankcie sú krajné riešenie
Pokiaľ ide o splnenie záväzku a pokuty, boli by podľa vyjadrenia ministerstva životného prostredia krajným riešením. „Uloženie pokuty je najvyšší stupeň postihu. Predchádza tomu proces prešetrovania postupov tej ktorej členskej krajiny, pričom sa zohľadňujú jej lokálne možnosti. "Až následne, po skončení tohto procesu, pristupuje Európska komisia k sankciám. Ich výšku určuje smernica únie, závisí od jej percentuálneho podielu na DPH konkrétnej krajiny,“ vraví Hudáková.