Už v súčasnosti sa však objavujú aj také obydlia, ktoré budú spĺňajú podmienky na udelenie zeleného certifikátu. Ten hovorí o tom, že stavba je šetrná k životnému prostrediu, ale aj šetrí fyzické i duševné zdravie svojich obyvateľov.
Zeleným certifikátom je však zatiaľ vybavených málo stavieb. Podľa Tomáša Guniša zo Slovenskej rady pre zelené budovy však zatiaľ ide najmä o kancelárske budovy. „Napríklad biznis centrá EcoPoint v Košiciach a BBC 1 Plus v Bratislave jednoznačne patria medzi stavby, ktoré dokážu výrazne zvýšiť produktivitu zamestnancov v kanceláriách,“ hovorí Guniš.
Na certifikát čaká aj administratívna budova Centrál v Bratislave. Certifikát zelených budov totiž zaručí, že stavba nebude „chorá“. Toto označenie zaviedla Svetová zdravotnícka organizácia po realizovaní podrobného prieskumu, ktorý dokázal, do akej miery vplýva prostredie jednotlivých budov na psychiku i fyzický stav ľudí v nej.
„Pri certifikácii sa skúma, z akých materiálov sú budovy i zariadenie v nich, koľko energie je potrebnej na prevádzku, či sú po akustickej i svetelnej stránke pohodlné, prípadne aj to, či nevytvárajú zbytočný svetelný smog – čiže či z nich zbytočne neuniká príliš veľa svetla,“ podčiarkuje Marek Kremeň z Rady pre zelené budovy.
Dôležité pre vystavenie zeleného certifikátu sú však aj vykurovanie a chladenie budovy i výmena vzduchu či sociálne zariadenia. Nezabúda sa ani na celkovú záťaž, ako budova zaťaží životné prostredie už počas výstavby. Veľmi dôležitými ukazovateľom je aj dostupnosť budovy mestskou hromadnou dopravou či na prvý pohľad banálna možnosť bezpečného odstavenia bicyklov.
„Je totiž ideálne, ak zamestnanec do takejto práce príde ráno na bicykli, uzamkne ho, osprchuje sa a až potom začne pracovať. Počas dňa sa mu plynulo a automaticky mení intenzita osvetlenia a nestane sa napríklad to, že mu na pracovný stôl začne svietiť ostré slnko,“ vyčísľuje Kremeň a dodáva, že dôležité je aj okolité prostredie. Stavba preto nemá byť umiestnená v „betónovej džungli“, ale ľudia v nej majú mať výhľad na zeleň. „Vďaka tomuto všetkému sa človek cíti v budove príjemne, jeho výkonnosť stúpa a znižuje sa počet ochorení,“ argumentuje Kremeň.
Bežné súčasné budovy majú totiž oveľa horšie vnútorné prostredie ako pred sto rokmi. Dôvodom je rapídna zmena materiálov, z ktorých sú stavby i zariadenie v nich, takisto sa niekoľkonásobne zvýšili ceny energií a v neposlednom rade narástli aj náklady na budovanie.
Tomáš Guniš však tvrdí, že útulné prostredie by mohlo byť aj v bratislavskej Petržalke, ktorá je podľa neho vybudovaná v rozpore so všetkými zásadami zelených budov. „Už v súčasnosti tam prebieha veľké zatepľovanie panelákov, vďaka čomu klesá spotreba energií i emisií. Takisto je možné spríjemniť prostredie v domoch a mnohí obyvatelia to aj robia. Ale udržiavanie a rozvíjanie sociálnych väzieb medzi ľuďmi sa tam veľmi zanedbáva. Pritom po ekológii a ekonómii ide o tretí pilier, na ktorom je postavená filozofia zelených budov,“ mieni Guniš.
Riešením by podľa neho mohlo byť vybudovanie rôznych komunitných záhradiek a usporadúvanie grilovačiek či menších alebo väčších podujatí, kde by sa obyvatelia spoznali a začali medzi sebou komunikovať.
Na základe filozofie zelených budov je postavená napríklad aj štvrť Västra Hamnen v švédskom meste Malmö. V minulosti to bola priemyselná zóna, teraz tam býva 3–tisíc ľudí. Sídli tam aj mnoho firiem, v jednom z najznámejších mrakodrapov Turning Torso (otáčajúce sa ľudské telo) je aj kongresové centrum. Všetky obytné domy sú tam postavené v pasívnom štandarde, čo znamená, že v porovnaní s klasickými nezateplenými domami využívajú zhruba o 90 percent energie menej. Pritom domy nemožno rozoznať od iných, ktoré stoja na juhu Švédska už desiatky rokov.
„Vďaka hrubému zatepleniu polystyrénom a kamennou vatou nám v dome nie je príliš teplo v lete a v zime je tu zas príjemne teplo za málo peňazí, pretože máme strojové vetranie, ktoré veľkú časť tepla z odvádzaného vzduchu vracia naspäť do obytných priestorov,“ mieni jeden z obyvateľov.
Odpadkové nádoby v štvrti nevidieť. Obyvatelia totiž odpad triedia a hádžu ho do špeciálnych zberných potrubí. Z biologicky rozložiteľného materiálu sa neďaleko vyrába bioplyn, ktorý slúži na ohrev vody i výrobu elektriny. Spáliteľné časti odpadu putujú do klasickej spaľovne, kde tiež vzniká teplo a elektrina. Na výrobu energie využívajú obyvatelia aj vietor, slnko i tepelné čerpadlá. Typický dom je prešpikovaný elektronikou, ktorá riadi vetranie, vykurovanie, osvetlenie i ochladzovanie priestoru.
„Vďaka využitiu špičkových materiálov a technológií sa podarilo dosiahnuť maximálnu energetickú efektívnosť. Celá štvrť je 100–percentne zásobená vlastnou energiou a dokonca aj autobusy jazdia na bioplyn vyrobený na miestnej skládke,“ popisuje Maria Swartling–Jung zo spoločnosti E. ON, ktorá pomáhala pri návrhu, zariaďovaní a budovaní niektorých budov. Vyrábanie vlastnej energie poskytuje obyvateľom a firmám štvrte Västra Hamnen aj spoľahlivosť dodávok. Ak sa niečo stane na prenosových vedeniach do štvrte, osídlia nezostanú bez elektriny. „A keďže sme prepojení so zvyškom rozvodnej siete v Švédsku, máme možnosť odstaviť naše generátory, aby sme ich skontrolovali či opravili a pritom obyvatelia bez energie nezostanú,“ uzatvára Swartling–Jung.
CESTU A POBYT V MALMÖ REDAKTOROVI HRADIL E.ON
Čo sú to zelené budovy
- Sú ohľaduplné k ľuďom, ktorí v nich žijú a pracujú
- Poskytujú prísun zdravého čerstvého vzduchu bez škodlivých látok, správne osvetlenie, tepelný komfort, dostatok priestoru pre životné aj profesijné potreby
- Podporujú tak pohodu, tvorivosť a produktivitu
- Sú priateľské k životnému prostrediu – vytvárajú synergiu s lokalitou, komunitou a kultúrou
- Šetria energie, využívajú obnoviteľné materiály
Čo vstupuje do procesu výstavby zelenej budovy
- Efektívne využitie pôdy, čiže výber pozemku je dôkladne premyslený. Ideálne je, ak na ňom už predtým stáli budovy alebo priemyselné zariadenia
- Zbytočne nezasahovanie do prírody, kultúrnych či historicky cenných objektov, ako aj rozširovanie zelených plôch
- Príjemný, efektívny a environmentálne prijateľný dizajn, ktorý umožní energicky efektívnu a okolie nenarušujúcu prevádzku budovy, príjemné vnútorné prostredie, splynutie s okolitým prostredím
- Využívanie bezpečných a prírodných materiálov s čo najvyšším podielom lokálnych zdrojov, ak je to možné, použitie recyklovaných existujúcich materiálov a štruktúr, bezpečná recyklácia a likvidácia odpadu zo stavby