Európska smernica a nová norma nadväzujú na trend posledných rokov – zníženie energetickej náročnosti objektov. Kým dnes štandardný dom spotrebuje ročne 150 kWh/m2, multikomfortné (pasívne) domy majú tento limit stanovený na maximálne 15 kWh/m2.
Darí sa im to nielen vďaka použitým materiálom. Zohľadňuje sa aj prostredie, v ktorom sa nachádzajú a tomu sa prispôsobí poloha objektu, tvar a rozloženie okien, systém ventilácie a iné. Znižovanie spotreby energií sa netýka iba obytných domov, ale všetkých nových či rekonštruovaných stavieb. Napríklad v susednom Rakúsku už dnes existuje niekoľko objektov verejných inštitúcií (domovy dôchodcov, materské školy), ktoré sú v pasívnom štandarde.
Norma stanovuje minimálne hodnoty tepelnej ochrany budov, ktoré určujú hrúbku izolácie. V inovovanej norme je zohľadnený aj záväzok európskej smernice. Nároky na objekty projektované od roku 2015 sú v norme označené ako odporúčané, požiadavky na budovy projektované po roku 2020 sú stanovené ako cieľové. Od roku 2020 sa stanú normou hodnoty pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie.
„Doteraz používané hrúbky izolácií sú pre zníženie energetickej náročnosti stavby nedostatočné. Aby sa znížili tepelné straty a zamedzilo prehrievaniu stavieb v lete, je okrem iného potrebné použiť hrubšiu izoláciu,“ vysvetľuje Alexander Prizemin zo spoločnosti Isover. O niečo vyššie vstupné náklady sú investíciou. Lepšie izolačné vlastnosti objektu sa prejavia v poklese platieb za energie.
„Okrem toho nové požiadavky nesmerujú iba k úspore energií. Znamenajú najmä lepší komfort života,“ dopĺňa Alexander Prizemin. Príjemná a celoročne stála klíma v objekte má pozitívy vplyv na fyzické a psychické zdravie človeka. Nižšie tepelné straty znamenajú aj nižšie emisie oxidu uhličitého a ekologickejšie správanie stavby.
Uvádzané hrúbky sú orientačné a neberú do úvahy skutkový stav a okrajové podmienky budovy. Správne hrúbky izolácií pre jednotlivé konštrukcie navrhne projektant po posúdení výpočtom.