Upevniť niečo do pórobetónu môže byť problém

Biely pórobetón je druh ľahčeného betónu. Ide o mechanicky aj chemicky stabilnejší stavebný materiál ako sivý pórobetón, preto počas svojej životnosti nemá tendenciu praskať, odlupovať sa a meniť svoju štruktúru. „Na jednej strane je veľkou výhodou pórobetónu jeho objemová hmotnosť. Tá sa pohybuje okolo 350 až 700 kilogramov na kubický meter. Vďaka tomu dokážete výrazne znížiť hmotnosť murovacích prvkov,“ vysvetľuje Mário Susko, projektový špecialista Würth Slovensko.

Napríklad klasický betón má objemovú hmotnosť až 2 300 kilogramov na kubický meter, dierovaná tehla má od 800 do 1¤250 kilogramov na kubický. meter. Znížením hmotnosti tak na jednej strane šetríte peniaze pri doprave, ako aj čas pri murárskych prácach, keďže je manipulácia s prvkami jednoduchšia. Pri nižších objemových hmotnostiach majú totiž murovacie prvky väčšie rozmery ako dierované tehly. „No zníženie objemovej hmotnosti má jednu podstatnú nevýhodu, a tou je nízka pevnosť v tlaku. Čím je objemová hmotnosť menšia, tým je pevnosť v tlaku menšia,“ upozorňuje Susko.

Práve nízka pevnosť v tlaku a nízka vnútorná súdržnosť sú aj limitujúcim faktorom pri kotvení v pórobetóne. „Minimálna charakteristická pevnosť muriva v tlaku je 1,38 MPa, maximálna 3,93 MPa. Na to treba pri kotvení prihliadať a zvoliť špecifické kotvy, ktoré zabezpečia stabilitu a pevnosť,“ konštatuje Susko.

Ako vyberať typy kotvenia

Upevňovanie trámov a strojov

V prípade, že chcete do pórobetónu upevňovať drevené či kovové konštrukcie, nosníky, trámy, podpery, kovové profily, závesné stropy, sanitárne a vzduchotechnické potrubia, zábradlia, konzoly, mreže a podobne, najlepšie je použiť ukotvenie pomocou tvarového zámku. „Tvarový zámok vytvoríte vo vnútri murovacieho prvku, panelu alebo stropnej vložky,“ hovorí Mário Susko, projektový špecialista Würth Slovensko. Kotva je určená na ťažké zaťaženia v nevystuženom pórobetóne tried PB2, PB4, PB6, ako aj vo vystuženom pórobetóne pevnostných tried P3.3 a P4.4. Montáž je jednoduchá a možná dvomi spôsobmi.

Jednak ručne pomocou kladiva alebo pomocou vŕtacieho kladiva, pri ktorom využijete len rázový účinok – pred montážou sa nevŕtajú žiadne otvory. Ako prvá sa za pomoci montážneho náradia osadí časť s kužeľom, ktorý vám po použití druhej časti kotvy vytvorí tvarový zámok. Druhá časť sa upevní tým istým montážnym náradím ako prvá časť s kužeľom. Po osadení kotvy je možné ju okamžite zaťažiť.

Upevňovanie potrubí

Na upevňovanie vodovodných, plynových a vzduchotechnických potrubí je zas vhodná univerzálna kovová hmoždinka. Upevnenie v pórobetóne pevnostnej triedy PB2 je bez predvŕtania otvoru priamym natlčením pomocou kladiva. „Následne sa použije skrutka do dreva alebo drevovláknitých dosiek, pričom je potrebné dodržať priemer závitu skrutky, ktorý by sa mal rovnať priemeru kotvy,“ upozorňuje Susko. Skrutka hmoždinku rozopre do kotevného podkladu. Pri použití v pórobetóne pevnostnej triedy PB4 alebo väčšej je potrebné predvŕtať otvor a následne natĺcť rozperku do kotevného podkladu.

Upevnenie okien či sanity

Na upevnenie fasádnych a stropných konštrukcií z dreva a kovu, okien, dverí, konzol, káblových trás, svietidiel, ale aj sanity je vhodná rozperka. Pri osadení sa vyvŕta potrebný otvor, do ktorého sa hmoždina zatlčie a následne sa zaskrutkuje skrutka. Tá zaborí prečnievajúce časti do kotevného podkladu, čím sa zabezpečí vznik tvarového spoja.

Upevnenie stropných konštrukcií

Na upevňovanie fasádnych, stropných alebo podstrešných pomocných konštrukcií z dreva alebo ocele, drevených trámov, kovových konzol, káblových trás, nástenných skríň, regálov a podobne do pórobetónových tvaroviek a stropov z vystuženého pórobetónu možno použiť aj vhodnú plastovú hmoždinu. Skrutka pre plastovú hmoždinu sa vyrába vo dvoch vyhotoveniach, a to galvanicky pozinkovaná na vnútorné prostredie a antikorová na vonkajšie a priemyselné prostredie. „Osadenie hmoždiny začína vyvŕtaním príslušného otvoru a následným vyčistením. Potom sa osadí hmoždina z vysokokvalitného polyamidu do otvoru a následným zaskrutkovaním skrutky sa rozoprie v štyroch smeroch, čím sa vytvorí trecí styk medzi telom hmoždiny a kotevným podkladom,“ vysvetľuje Susko.