Foto: Ivan Majerský, Pravda
Strategickým cieľom vlády je podľa jej programového vyhlásenia zavedenie hodnotového princípu zdaňovania nehnuteľností, upozorňuje komunikačný odbor ministerstva financií. To znamená, že podľa rezortu môže byť „energetická hospodárnosť budovy jedným z parametrov posudzovania hodnoty nehnuteľnosti“. Daň z nehnuteľnosti je totiž podľa neho hlavne majetkovou daňou, mala by tak zodpovedať hodnote majetku.
Pätina domácností na Slovensku však nemá vyhovujúce bývanie, ukázal to Healthy home barometer.
„Ide hlavne o rodinné domy v regiónoch s nižšími príjmami,“ vysvetľuje Peter Robl z občianskeho združenia Budovy pre budúcnosť. Často sa podľa neho opravy robia svojpomocne a bohužiaľ to s kvalitou aj tak vyzerá. Oveľa lepšia je situácia pri bytovkách či panelákoch, dodáva. Združenie pre budúcnosť podporuje zmenu dane z nehnuteľnosti podľa kvality budovy, čiže buď cez energetický certifikát, alebo iné certifikáty.
Chaos v norme
Hoci parametre na energetickú hospodárnosť budov sú vonku už päť rokov, stále v nich mnohí nemajú jasno. Naposledy sa kritériá sprísňovali vlani. A zatočili aj s počtom žiadostí o peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Málokto totiž číta normu a ľudia tak neboli na nové požiadavky pripravení. Vlani preto ich celkový počet klesol medziročne o štvrtinu.
Pri hodnotení žiadostí totiž musí fond sledovať aj splnenie kritéria minimálnych tepelnoizolačných vlastností jednotlivých stavebných konštrukcií. Teda steny, strechu, tiež otvorové konštrukcie a vodorovné deliace konštrukcie medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom. Budovy totiž majú spĺňať parametre ultranízkoenergetického domu.
Sprísnené kritériá v oblasti energetickej hospodárnosti budov platia pre všetky budovy, teda aj pre nájomné bývanie. „V minulom roku sme v žiadostiach zaznamenali veľké množstvo problémov týkajúcich sa dodržania sprísnených požiadaviek na energetickú hospodárnosť pripravovaných stavieb,“ hovorí generálny riaditeľ ŠFRB Juraj Kurňavka.
Väčšie množstvo žiadostí bolo práve kvôli tomu vlani vrátených, dodáva. A na už zrealizovaných stavbách bolo potrebné dobudovať či navrhnúť technické zariadenia zlepšujúce celkovú potrebu tepla na vykurovanie. Riešilo sa aj zefektívnenie vykurovacieho systému a celková potreba energie na týchto stavbách.
Zdá sa, že žiadatelia sa poučili. "Pri posudzovaní žiadostí v roku 2017 sa s týmto problémom v takejto miere už nestretávame,“ hovorí Kurňavka. No fond v prvom kvartáli roku 2017 aj tak zaznamenal mierny pokles v počte podaných žiadostí na zatepľovanie.
„Môže to skôr súvisieť s tým, že mnohé budovy sú hlavne v Bratislave už zateplené," vysvetľuje. Žiadosti prichádzajú podľa neho v súčasnosti skôr z oblastí, kde sa zatepľovanie ešte len rozbieha.
V niektorých bytových domoch bola už realizovaná čiastočná obnova budovy. Zatepľovanie celej budovy komplikuje nielen odsúhlasenie vlastníkmi bytov, ale aj zložitejšia príprava celého projektu, vysvetľuje. Príjem žiadostí na zateplenie sa končí až na konci októbra tohto roku. „Najväčší nápor tak ako každoročne očakávame ku koncu tohto termínu,“ hovorí.
Ako je to s budovami na Slovensku?
- Pätina domácností si nemôže dovoliť primerané vykurovanie, trpí nadmernou vlhkosťou či nedostatkom denného svetla. Tieto domácnosti uvádzajú 1,5 až 2,9 násobne častejší výskyt zdravotných problémov. Ukázal to prieskum Healthy Home Barometer 2017
- Medzinárodná štúdia Svetovej rady pre zelené budovy identifikovala 8– až 11-percentné zlepšenie produktivity v zdravých kancelárskych budovách oproti priemeru
- Budovy spotrebúvajú približne 40 percent všetkej energie, Slovensko pritom väčšinu energetických zdrojov dováža.
- Domácnosti na Slovensku dávajú na energie najväčší podiel svojich príjmov v Európskej únii (14,5 percenta). Pätina domácností má pritom mesačný príjem nižší ako 300 eur.
ZDROJ: Program budovy 2050, Budovy pre budúcnosť
Len kde je to možné
„Sprísnené požiadavky sú jednoznačne postavené na novú výstavbu a pri obnove majú byť splnené vtedy, ak je to funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné,“ hovorí riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného a predsedníčka Združenia pre zatepľovanie budov Zuzana Sternová.
Napríklad pri balkónoch či lodžiách, kde by splnenie normy znamenalo veľké zmenšenie plochy pre zvýšenie izolácie, postačí splniť hygienické kritérium. Hĺbka izolácie musí byť len taká, aby sa zabránilo vzniku plesní, vysvetľuje.
To, koľko nákladov na bývanie majiteľ ušetrí, závisí od rozsahu, v akom obnovu robí, vysvetľuje. „Ak ide len o zateplenie obvodového plášťa, tak sa to natoľko neprejaví. No ak urobí všetky postupové kroky, vrátane výmeny okien a zateplenia strechy, tak návratnosť investície môže byť 9 rokov v cene tepla,“ hovorí.
Norma aj vyhláška sú v platnosti od roku 2013. A tam je uvedená zmena požiadaviek za celé prechodné obdobie, ako aj zmien v roku 2016. „Štátny fond rozvoja bývania mohol dopredu upozorňovať, že tieto zmeny budú. A už dnes by bolo dobré začať upozorňovať na to, že od roku 2021 je požiadavka na novú výstavbu i obnovu na úrovni budov s takmer nulovou potrebou energie,“ hovorí. Treba ľuďom vysvetliť, že majú žiadať spracovanie kompletnej projektovej dokumentácie a nielen hľadať čo najlacnejšie riešenia.
Podľa Sternovej ide vlastne o výmenu okien, zateplenie obvodového a strešného plášťa budovy, hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, ale aj vykonanie ďalších zásahov do vykurovania a prípravy teplej vody a spätne využívanie tepla takzvanou rekuperáciou. „Okná sú na trhu bežne s trojnásobným zasklením a nikto o tom už nediskutuje a každý si to kupuje,“ hovorí.
Mierne spomalenie celého procesu môže vzniknúť pri zatepľovaní obvodového plášťa, no nie kvôli technológiám, ale skôr pre konkurenčný boj firiem s tepelnými izoláciami, dodáva. Technológie sa totiž podľa nej nemenili a tepelná izolácia nie je ani finančne náročná.
V roku 2016 sa sprísňovali aj podmienky na protipožiarnu ochranu. Preto je potrebná úprava v prípade izolácie z expandovaného polystyrénu pri hrúbke viac ako 100 milimetrov. Ale, ak to chce niekto zmeniť na minerálnu vlnu, vyžaduje sa zmena v projektovej dokumentácii, vysvetľuje Sternová.
„Vlastníci si možno pri prvotnom rozhodnutí neuvedomujú, že zmena tepelnej izolácie vyžaduje zmenu hrúbky aj inú dĺžku kotiev,“ hovorí. Ide podľa nej o dosť veľký zásah do projektovej dokumentácie.
Prechodné obdobie do 2021
Momentálne sme podľa Sternovej v prechodnom období do roku 2021. „Teraz ide len o kozmetické úpravy. Nejde totiž len o tepelnú ochranu budov, ale o ďalšie zmeny, s ktorými treba počítať v budúcnosti,“ hovorí.
Splnenie týchto podmienok však dáva predpoklad na postupné vykonanie hĺbkovej obnovy budov, dodáva. Práve to, ako je spravená tepelná ochrana budovy, dáva ďalšie možnosti na zásahy do technických systémov. Ide podľa nej hlavne o nákladovo efektívne uplatnenie obnoviteľných zdrojov.
V súčasnosti by už každá novostavba, ale aj obnovovaná budova mala byť projektovaná a postavená na úroveň ultranízkoenergetického domu. Takáto budova by už mala využívať obnoviteľné zdroje energie. „Ak je v dome ,kotolňa' so zabudovanými tepelnými čerpadlami, tak by mali využívať elektrinu z fotovoltických panelov,“ hovorí.
Prísnejšie pravidlá by mali platiť pre nové budovy štátnej správy už od januára 2019. Hoci sa veľa takýchto budov stavať podľa Sternovej asi nebude, novým požiadavkám by mali podliehať aj školy.
„Dosiahnutie kvality vnútorného vzduchu je tu veľmi dôležité. Vetraním cez okná uniká množstvo teplého vzduchu. Riešením je systém centralizovaného núteného vetrania so spätným využitím tepla.“ Takýto systém je energeticky oveľa úspornejší, pretože teplý odvádzaný vzduch zohrieva vetraním privádzaný studený vzduch, ktorý už treba len dohriať na požadovanú teplotu.