Veľa ľudí sa domnieva, že plesne bývajú len v starých, zanedbaných budovách. Neraz si ich však doma nájdu aj tí, čo sú presvedčení, že im nehrozia. Nepekný výkvet v rôznych odtieňoch sivej a zelenej sa môže zjaviť na nečakaných miestach. Ako je známe, prvotnou príčinou jeho vzniku býva nadmerná vlhkosť konštrukcie. Menej jasné býva, odkiaľ sa nabrala.
K problému treba pristupovať komplexne. Najprv je nutné zistiť jeho príčiny, potom ich vhodným spôsobom odstrániť a v prípade potreby murivo zrenovovať a nanovo omietnuť. Existuje niekoľko spôsobov, ako sa môže vlhkosť dostať do stien. Až keď ich zistíte, možno zvoliť správne riešenie.
Ak príčinu tvorby plesní odhalíte včas, môžu vám pri náprave stačiť aj protiplesňové nátery. Pokiaľ je však poškodenie muriva hlbšie, je potrebná sanácia. Medzi jej najbežnejšie metódy patrí vytvorenie drenáže okolo základov a dodatočná izolácia častí spodnej stavby, alebo podrezanie muriva so vsunutím izolačných pásov tesne nad zemou.
Modernejšou metódou je chemická injektáž, ktorá hĺbkovo naimpregnuje celú hrúbku steny, takže bude pre vodu nepriepustná. Na vysušenie nadzemných časti domu možno použiť aj neinvazívne metódy, ktoré sú účinné najmä pri problémoch so vzlínajúcou zemskou vlhkosťou, napríklad magnetokinetickú metódu sanácie. Tá spôsobuje nielen vysušenie muriva, ale aj neutralizáciu tzv. geopatogénnych zón a zlepšenie kvality vzduchu vďaka zvýšeniu podielu negatívnych iónov kyslíka.
Pleseň v žiadnom prípade neoškrabávajte zo steny za sucha, rozvírené spóry by sa tak dostali do vzduchu. Neodporúča sa ju ani kefovať, pretože by sa rozšírila ešte na väčšiu plochu steny. Najvhodnejšie je na poškodené miesto naniesť špeciálny sanačný prípravok na hubenie plesní, ktorý sa nechá pôsobiť 24 hodín. Po odstránení zvyškov plesní možno pristúpiť k obnove steny. Pre zabezpečenie dlhotrvajúceho účinku je vhodné ošetriť stenu špeciálnym protiplesňovým penetračným náterom. Trvalý preventívny účinok proti výskytu plesní majú akrylátové farby s obsahom molekúl striebra, ktoré ničia plesne už v zárodku. Menej známe, no veľmi účinné, sú aj tzv. múdre huby, ktoré sa živia plesňami.
Ako vznikajú plesne
Mokré kúty – veľmi často sú plesňami postihnuté rohové časti kúpeľní alebo kuchýň. Darí sa im tam vďaka kondenzujúcim vodným parám, ktoré vznikajú pri varení, praní alebo sprchovaní. V tomto prípade pomôže iba intenzívne vetranie, ktoré vodné pary odvedie. V kuchyni môžete použiť aj digestor a v kúpeľni odvetrávací ventilátor.
Rýchle novostavby – nadmerná vlhkosť muriva je občas problémom aj pri novostavbách, ktoré stavali za vlhkého počasia a príliš rýchlo sprístupnili. „Pokiaľ sa hrubá stavba priskoro zaizoluje, uzavrie a začne sa v nej kúriť, môže zabudovaná stavebná vlhkosť spôsobovať istý čas problémy,“ vysvetlil Ivan Pauer, prezident Slovenskej asociácie stavebných dozorov SASDARS. Riešením je dokonalé presušenie stavby, intenzívne vetranie, prípadne i použitie odvlhčovača vzduchu.
Tepelné mosty – ďalší problém nových i starších stavieb. Vlhkosť často kondenzuje na najchladnejších miestach, teda na nesprávne urobených konštrukčných detailoch a v okolí stavebných porúch. Najčastejšie nimi bývajú betónové prievlaky nad oknami alebo priestupy v strešných konštrukciách, kritickými miestami sú kúty, miesta osadenia okien alebo spoje vonkajšej steny s balkónovými doskami. Problém zanikne odstránením stavebných nedostatkov. Môžu vznikať aj pri príliš tenkej vrstve tepelnej izolácie. „Nižšia hrúbka by možno postačovala, keby na fasáde neboli kritické miesta, kde sa tvoria tepelné mosty – špáry spojov tehál, betónové stužujúce vence a nadokenné preklady,“ objasnil Vladimír Beňo, aplikačný manažér spoločnosti Knauf Insulation. Preto je nutný správne navrhnutý zatepľovací systém a odvetrávanie konštrukcie.
Zateplené stavby – pri renovácii starších domov sa obvodový plášť budovy príliš utesní bez toho, aby steny mohli „dýchať“. Problémy s kondenzačnou vlhkosťou sa vyskytujú pri nevhodnom zatepľovacom systéme, nesprávnom postupe zateplenia alebo pri výmene starých okien za nové. Jediným riešením je opäť začať poriadne vetrať, aspoň dvakrát denne po 10 – 15 minút a nešetriť na vykurovaní. Ideálna je inštalácia vetracieho systému so spätným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu. „Pre staršie domy s vyššou vlhkosťou je vhodné použiť odvetraný systém, kde sa na rozdiel od kontaktného nelepí izolácia priamo na fasádu, ale sa upevní na stenu nosný rošt, do ktorého sa tepelná izolácia vloží,“ poradil Beňo. Tiež sa odporúča použiť prievzdušnú tepelnú izoláciu, napríklad minerálnu vlnu, ktorá na rozdiel od polystyrénu ľahko prepúšťa vlhkosť.
Šplhajúca vlhkosť – staršie budovy sa veľmi často stávajú obeťou vlhkosti prenikajúcej do stien zo zeme. V dôsledku poškodenej alebo neexistujúcej hydroizolácie je spodná stavba ohrozená zemnou vlhkosťou alebo tlakovou vodou, ktorá následne vystupuje v murive aj do nadzemnej časti domu, niekedy až do výšku troch metrov. Ide o fyzikálny jav známy ako vzlínavosť (kapilarita). Postup sanácie domu sa volí v závislosti od príčiny vlhnutia, ktorú určí odborník.
Agresívna spodná voda – najútočnejším druhom vlhkosti je tlaková voda, ktorá je daná vysokou hladinou spodnej vody. Tento problém sa môže vyskytnúť i dodatočne, v súvislosti so stavebnými zásahmi, ktoré zmenia geologické podmienky v okolí.
Invázia zvonku – pri chýbajúcej alebo poškodenej zvislej izolácii sa na pivničnom murive prejavuje tiež vlhkosť prenikajúca do steny zo zeme z boku. Nevhodná úprava terénu v okolí domu môže spôsobiť, že na spodnú stavbu začne nepriaznivo vplývať aj zrážková voda vsakujúca do zeme v jej blízkosti. „Také problémy môže spôsobiť napríklad veľa spevnených, betónových plôch v tesnej blízkosti muriva. Voda v takom prípade nemá kam unikať,“ priblížil Pauer.
Havarijné stavy – za vlhké steny môžu byť niekedy zodpovedné i poškodené vodovodné či kanalizačné potrubia, povodeň či pretečená vaňa. V takých prípadoch je riešenie najrýchlejšie a väčšinou ide o jednorazovú záležitosť.