Kým priemerné zdraženie tepla z plynu dosahuje asi sedem percent, pri domových kotolniach je nárast cien ešte o 1,3 percenta vyšší. Dôvodom je, že z plynu spaľovaného v bytovkách priamo na kúrenie sa začína odvádzať ekologická spotrebná daň vo výške 1,32 eura za jednu megawatthodinu. Jedna megawatthodina tepla stojí teraz asi 100 eur.
Daň už vlani platili väčší výrobcovia tepla a skutočnosť, že ju nehradili aj malé domové kotolne označovali za diskriminačnú. Obrátili sa preto na ministerstvo financií, ktoré presadilo novelu zákona. Po dohode s prezidentom Ivanom Gašparovičom ešte rezort k novele vydá usmernenie, aby bolo jasné, že ide len o daň z paliva na kúrenie v bytových domoch a nie napríklad daň z plynu na varenie. Rovnako sú stále od dane priamo oslobodené aj domácnosti v rodinných domoch.
To, že daň platili veľké teplárne a nie malé kotolne, malo podľa rezortu financií aj ďalšie dôsledky. „Išlo o výpadky príjmov štátneho rozpočtu, keďže v zvýšenej miere možno pozorovať odklon od centrálneho systému vykurovania smerom k budovaniu spoločných kotolní pre jednotlivé bytové domy,“ povedal hovorca rezortu Martin Jaroš.
Novelu rezort ešte spresní. „Ministerstvo financií eviduje skutočnosť, že vzhľadom na rôznorodé technické riešenia spôsobu vykurovania v týchto bytových domoch môže právna úprava spôsobovať pre niektoré domácnosti určité nejasnosti v aplikačnej praxi. Ide však o nízke percento domácností, ktoré nemajú oddelené merače na meranie množstva zemného plynu používaného na varenie. V tejto súvislosti v súčasnosti pripravujeme podrobné metodické usmernenie pre dotknutú časť verejnosti, ako aj správcu spotrebnej dane,“ dodal Jaroš.
Daň bude platiť viac ľudí, čo pocíti štátna pokladnica. Návrh zákona ministerstva financií počítal na tento rok s dodatočným príjmom do štátneho rozpočtu vo výške 8,6 milióna eur a v nasledujúcich troch rokoch by to malo každoročne znížiť dieru v rozpočte až o 14,2 milióna.
Návrh ministerstva vychádza z usmernenia Európskej únie, ktorá chce postupne zdaňovať energie z fosílnych palív. Spotrebiteľ by mal byť podľa únie motivovaný vyhľadávať „zelené“ energie.
„Zároveň však so zavádzaním environmentálnych daní má dochádzať k znižovaniu ostatných daní, aby nerástlo daňové bremeno. Ideálne znižovanie priamych daní, pretože EÚ považuje nepriame dane za menej škodlivé pre ekonomický rast. Návrh nášho ministerstva nespĺňa túto podmienku,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovan Ďurana. Zmysel energetických daní je podľa neho polemický, ak väčšia časť krajín podobné opatrenia neprijíma. „Treba pritom zdôrazniť, že nie je stále dostatočne a jednoznačne preukázané, či človekom produkované emisie reálne vedú napríklad k otepľovaniu planéty,“ dodáva Ďurana.