Firma, ktorá má majoritného nemeckého vlastníka, málokedy stavia v Nemecku pre materský podnik, pretože jej ceny nie sú konkurencieschopné.
„Je to paradox, ale my tam častokrát nie sme schopní s našimi cenami stavať, aj keď máme lacnejšiu pracovnú silu. Ale nech sa pozriem na čokoľvek, tak je tam všetko lacnejšie. Konkrétne vo Furth im Wald, kde teraz začíname stavať tunel asi za 200 miliónov Kč, kupujeme kubík betónu za 58 euro a v Prahe sme ho mali za 82 euro,“ uviedol Krýsl.
Nemci sú podľa neho lacnejší predovšetkým vďaka dokonalej príprave a technologickým postupom. „Keď tam nastúpi o siedmej desať robotníkov, tak majú čo robiť. U nás sa do ôsmej ponevierajú a potom nemajú kladivko a projekt. Skončí sa deň a nič nie je hotové,“ povedal riaditeľ. Navyše, nemecké podniky majú údajne na stavbách o tretinu menej ľudí, takže produktivita práce je vyššia. „Ľudia sú vycvičení a vedia, čo majú robiť. U nás je ich na stavbe zbytočne veľa,“ vysvetlil Krýsl.
Najzásadnejší rozdiel je ale podľa neho v materiáloch. "Cena cementu v Nemecku je niekde inde ako u nás. Podobné je to v prípade železa. Na celý pražský okruh (nedávno dokončená veľká stavba) sme ho vozili z Frankfurtu a bol lacnejší vrátane dovozu kamiónmi 600 kilometrov. U nás bol pritom o 20 až 30 percent drahší, "vysvetlil riaditeľ.
Aj stavebné materiály sú v Nemecku v deväťdesiatich percentách lacnejšie ako u nás, a to už trvá štyri-päť rokov a rozdiel je čím ďalej tým výraznejší, dodal.