Byty nad stotisíc eur zdaní štát viac

„Ak bude vysoká odpočítateľná položka, tak mnohé z dvoj– a trojizbových bytov v periférnych častiach miest nebudú zasiahnuté takmer vôbec,“ hovorí Filko. Takéto byty by naďalej platili daň z nehnuteľnosti v súčasnej výške okolo 20 eur ročne. Hodnota bytu či domu nad stotisíc eur by sa však zdanila viac. Akou sadzbou je zatiaľ otázne. Ak by byt stál 150–tisíc eur a hodnota 50–tisíc eur by sa zdanila 0,1 percenta, daň by bola 50 eur.

Keďže aktuálne sú podľa cenových máp spoľahlivé údaje o cenách nehnuteľností podľa Filka len na úrovni okresov, daň z luxusných nehnuteľností bude najprv mierna.

„Keď sa zlepší dátová infraštruktúra a budeme mať údaje aj o jednotlivých štvrtiach a uliciach a transakčných cenách, potom môžeme ísť omnoho agresívnejšie aj s vyššími sadzbami. Toto je projekt, ktorý sa neskončí jedným rokom,“ dodáva. Vláda si od zavedenia dane sľubuje do rozpočtu 150 miliónov eur ročne.

Vytvorenie cenových máp však bude podľa analytika Next Finance Martina Prokopa zložité. „Musia byť neustále aktualizované. Náklady na to budú vysoké. Obávam sa, že nakoniec prevýšia výnos dane,“ domnieva sa Prokop. Podľa Filka takáto obava nie je opodstatnená.

Hlavný analytik ING Bank Eduard Hagara tvrdí, že by sa daň mala týkať čo najširšej skupiny nehnuteľností. „Tak by sa zabezpečil menší únik na dani. Ak sa teda bude týkať čo najširšej bázy nehnuteľností, plateniu dane by sa nedalo vyhnúť napríklad predefi novaním nehnuteľnosti určenej na bývanie na komerčnú nehnuteľnosť, teda kancelárske priestory,“ hovorí Hagara.

Nová daň, ktorá môže bohatším niekoľkonásobne zvýšiť poplatky za majetok, by sa hneď netýkala dôchodcov vo vilových štvrtiach. Podľa Filka by záväzky z dane z luxusných nehnuteľností mohli byť v prípade seniorov so slabými dôchodkami odložené a kapitalizované. „Nemuseli by teda túto daň zaplatiť, kým by nehnuteľnosť nepredali,“ povedal Filko.

Vláda chce pri dani z luxusných nehnuteľností obísť chudobnejších. „Určite by mala byť zavedená popritom aj odpočítateľná položka. Otázka je, či to má byť nominálna položka, alebo to má byť naviazané na nejakú základnú rozlohu, teda nejaké metre štvorcové, a tým by bola odpočítateľná položka v rôznych regiónoch rozdielna,“ opisuje Filko.

„Na východe je hodnota nehnuteľnosti nižšia z pochopiteľných dôvodov. Pri akomkoľvek nastavení dane by výška toho, čo by nemuseli platiť, bola nižšia. Ale ak niekto vlastní haciendu v Prešovskom kraji, tak je celkom zdôvodniteľné, aby platil relatívne vyššiu daň,“ dodáva.

Daň z nehnuteľností v súčasnosti určujú a vyberajú mestá a obce, na budúci rok by im mala do rozpočtov priniesť 309miliónov eur, čo je zhruba šestina ich príjmov.

„Daň z majetku by mala byť zrušená úplne, je trestom úspešných a demotivuje od sporenia a zabezpečovania si budúcnosti vlastnou silou,“ tvrdí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.

Pravdou však je, že majetková daň na Slovensku je jedna z najnižších spomedzi krajín Európskej únie. „Na Slovensku ako aj v iných krajinách je relatívne ťažké vyhnúť sa plateniu tejto dane, pretože nehnuteľnosť neviete zaparkovať do daňového raja, teda viete presne, kde sa nachádza, máte o nej presnú evidenciu. Na základe týchto troch vecí je celkom atraktívne v súčasnej situácii viac zdaniť nehnuteľnosti, lebo ten výnos je výrazne vyšší. Rozumným spôsobom príde viac peňazí do rozpočtu,“ tvrdí Filko.

„Stále tu riešime dva pohľady. Jeden je, aby majetní ľudia prispievali do rozpočtu viac a druhý pohľad nestotožňujúci sa s týmto tvrdením, pretože to vnímajú nespravodlivo, keď celý život robia na to, aby mohli mať komfortnejšie bývanie a potom sú aj viac zdanení,“ povedala ekonómka Monika Sobeková Majková z Paneurópskej vysokej školy.

Podľa údajov Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj majetkové dane na Slovensku v roku 2009 dosiahli 0,4 percenta hrubého domáceho produktu, pričom priemer krajín OECD bol 1,8 percenta a v krajinách eurozóny približne dve percentá. Podľa Prokopa by sa sadzba dane z nehnuteľnosti musela zvýšiť 4,5–krát, aby výnos dosiahol aspoň 1,8 percenta hrubého domáceho produktu. „Pokiaľ je momentálne sadzba z jedného metra štvorcového 0,033 eura, potom by nová sadzba musela byť 0,1485. Potom by to zodpovedalo európskym pomerom,“ povedal Prokop.

Porovnávanie sa s inými krajinami je však podľa analytikov komplikované. „Ideálna výška dane neexistuje, keďže ide o nedobrovoľný transfer a de facto dvojité zdanenie. Každá nehnuteľnosť bola totiž kúpená z príjmu, ktorý už bol zdanený daňou z príjmu,“ povedal Ďurana. Vyššia daň z nehnuteľnosti môže podľa Hagaru čiastočne rozhýbať trh nehnuteľností.

„Držať nevyužívanú nehnuteľnosť a ponúkať ju za nereálne vysokú cenu a čakať, či sa náhodou aj tak nenájde kupec, bude pre majiteľov ešte nevýhodnejšie. Takže ceny nehnuteľností v inzerátoch sa môžu viac približovať realizovaným cenám, než je tomu v súčasnosti,“ dodáva Hagara.