Prví traja sú tzv. ľadoví muži, pretože počas minulého storočia boli v tieto noci často mrazy. Podľa pranostiky nastáva stále, mierne počasie až po sv. Žofii (15. mája). Podľa meteorológov to už nie je tak celkom pravda, ale máj nás napríklad v tomto roku môže prekvapiť studenými obdobiami. Preto sa väčšina letných kvetín a zeleniny citlivej na mráz (napríklad paradajky) dáva von až koncom mája.
Ak chcete pripraviť pôdu pre paradajky, môžete do nej primiešať rohovú múčku. Do zeme sa taktiež zapichujú kolíky pre paradajky. Až budú sadeničky konečne pripravené na zasadenie, zasaďte ich hlboko a navŕšte okolo nich zeminu až po najnižší výhonok listu. To umožní stonke vytvoriť ďalšie korene.
Ochrániť pred chladom je možné viacerými spôsobmi. Jednak sú to špeciálne fólie s otvormi alebo štrbinami a vlna. Umožňuje to rastlinám dýchať. Ochrana pred chladom sa upevňuje k okrajom záhonov pomocou kameňov alebo dosiek a počas dňa alebo pred zavlažovaním sa odstráni. V máji by nechránené oblasti pôdy nemali byť zakryté mulčovacím materiálom. Nezakrytá pôda sa môže v priebehu dňa lepšie ohriať a počas noci potom sála teplo do vzduchu. Môže to ochrániť pupene pred poškodením mrazom (ak je v noci mráz).
Máj je aj obdobie nielen kvitnutia kvetín, ale aj čas na pretrhávanie príliš hustých sadeničiek. Prebytočné slabé rastlinky sa opatrne odstránia vytiahnutím za vŕšok koreňov. Ostatné sadeničky sa obklopia pôdou a jemne zatlačia. Ak sú sadeničky príliš tesne pri sebe, treba tak urobiť viackrát a zakaždým odstrániť najslabšie rastlinky.
Keď ste si už istí, že žiadne mrazy nebudú, môžete vyniesť balkónové rastliny v kvetináčoch von. To isté platí pre sadenice jednoročných rastlín. Nezabudnite rastliny pravidelne zalievať a v prípade potreby prihnojiť. Kdekoľvek je ešte voľné miesto, môžete teraz zasadiť jednoročné slnečnice: medzi kríky, na okraje oblastí drevín, dokonca i do zeleninových záhonov. Dajte si však pozor, pretože čerstvé rastliny sú skutočnou pochúťkou pre slimáky.
Veľa záhradkárov v tomto čase myslí na pestovanie byliniek. Preto to nebude s ľudstvom také beznádejné, ako prorokovali zarytí odporcovia konzumu, lebo čoraz viac ľudí sa vracia k prírode a prirodzeným zdrojom.
Pred mäsom zo supermarketov dávajú prednosť zvieratám z dvora, keď sa dá, tak priamo od pestovateľa či chovateľa nakupujú aj zeleninu, ovocie, mlieko, vajíčka a ďalšie potraviny. A hoci generácia babičiek bylinkárok nestihla odovzdať vedomosti dostatočnému počtu nasledovníčok, svoje urobil farmaceutický priemysel, preto z domácností nevymizli ani liečivé rastliny.
„Účinky mnohých byliniek či bylinných extraktov vrátane čajov sú dlhoročne známe a často aj dôkladne vedecky potvrdené,“ hovorí Adrián Doboly z biotechnologickej spoločnosti Natures, ktorá sa venuje výskumu účinných zložiek medicínskych húb a výrobe preparátov z nich. Tak ako pri potravinách, aj pri bylinkách je však dôležité, aby používateľ poznal ich kvalitu.
„Účinnosť bylín je často závislá od podmienok pestovania aj od času zberu. Kým pri kupovanom tovare sa môžeme spoliehať iba na renomé výrobcu alebo odporúčania známych, v prípade byliniek môžeme najvyššiu formu kontroly kvality dosiahnuť domácim pestovaním,“ nabáda Doboly.
A prečo nie? Veď vypestovať si vlastných pomocníkov, ktorí dochutia jedlo a zároveň pomôžu pri ťažkostiach tela aj ducha, nie je až také zložité. V zásade stačí zasadiť, postarať sa o dostatok vlahy, minimum buriny a vedieť, kedy čo zbierať a ako to použiť.
Modernej bylinkárke na začiatok postačia nasledujúce informácie a chuť podporovať zdravie z vlastnoručne vypestovaných zdrojov. Zvyšok je na trpezlivosti, starostlivosti a fantázii. Svetom byliniek nás teraz sprevádza Zora Kondé zo Salónu zdravia Fatima.
Medovka. Darí sa jej v každej záhradke aj v črepníku. Jej semienka treba už teraz zasiať do debničiek alebo pareniska, na klíčenie potrebujú tri až štyri týždne. V máji – júni ju vysadíme a ďalej pestujeme iba silné priesady. Veľmi dobre sa však rozmnožuje aj rozdelením starších trsov. Vysokú kvalitu si bylinka zachová takmer celé desaťročie. Počas neho môžete zbierať listy hoci aj každý deň (čím častejšie, tým viac sa bude rastlinka rozkonárovať), ak neprší a ešte neodkvitla.
„Z medovky je dobrý čaj, ale v lete dobre padne aj voda zmiešaná s jemne potlačenými listami,“ vysvetľuje využitie bylinky Zora Kondé. „Podporuje trávenie, pôsobí proti zvracaniu a hnačke, kŕčom a nadúvaniu. Celkovo upokojuje, harmonizuje organizmus, má silné antidepresívne účinky, zlepšuje koncentráciu aj myslenie. Keď treba, dá sa použiť na vyvolanie potenia a zníženie horúčky. Je účinná pri prechladnutí, menštruačných problémoch, migréne, závratoch a šoku, ale použiť sa dá aj v kuchyni na dochutenie hydiny či rýb. Neodporúčam ju však variť, lepšie sú čerstvo nasekané listy.“
Bazalka je tiež nenáročná na pestovanie, a preto je takmer hriech kupovať rýchlené rastlinky v obchodnom dome. Dobre sa jej bude dariť aj na okne v kvetináči, aj v záhone medzi zeleninou či kvetmi.
Tak ako v prípade medovky aj pre bazalku je teraz ten pravý čas na zasiatie semienok. Potrvá asi tri týždne, kým vzídu. Ak bude mať rastlina dostatok slnka, vlahy a silnú pôdu, rýchlo narastie na mocnú, chlpatú a typicky voňajúcu bylinku. Na liečivé účely sa zbierajú listy a vňať. Len čo začne kvitnúť, rastlinu treba zrezať tesne nad zemou. Čo z nej nepoužijeme hneď, dáme vysušiť na tmavé vetrané miesto a potom skladujeme v tmavej vzduchotesnej nádobe. Rastlina opäť rýchlo vyklíči a dorastie, ublížiť jej však môžu už prvé mrazy.
„Táto rastlinka s typickou arómou odbúrava stres, pôsobí proti bolestiam hlavy, pomáha pri prechladnutí, má protizápalové účinky, uvoľňuje svalstvo a harmonizuje tráviaci trakt. Ak nechcete, aby vás vonku otravoval dotieravý hmyz, je praktické mať blízko seba trs bazalky,“ hovorí Zora Kondé. „Silná aróma a chuť ju predurčujú aj na použitie do polievok a omáčok, na dochutenie jedál z čerstvej zeleniny, ale vhodná je aj na varené ryby, k bravčovému mäsu a zverine.“