„Píšem poviedky a zároveň mám krásny výhľad von na kvety a stromy. To je pre mňa veľmi dôležité,“ vraví. S koncom jesene presťahovala väčšinu kvetov z terasy dovnútra a ako hovorí, v izbe sa cíti ako v botanickej záhrade. „Bez kvetov si domov neviem ani predstaviť. Kedysi som vyrábala kytice zo sušených kvetov a zdobila nimi steny, ale vraj vyžarujú do priestoru negatívnu energiu, tak ich už okolo seba nemám.“
Takmer storočný dom
V dome neďaleko Bratislavského hradu, s krásnym výhľadom na mesto, býva Milka Zimková vyše tridsať rokov. Kým si ho s manželom našli, dlho vyberali a istý čas boli dokonca rozhodnutí postaviť si dom za mestom. „Už sme mali vyhliadnutý pozemok pod lesom v Marianke pri Bratislave. Tiekol tadiaľ potok, k pozemku patril kus bukového lesa. Jednoducho nádherné prostredie. Len náhodou sme sa tam raz vybrali uprostred týždňa a zrazu sme zistili, že za lesom je kameňolom, z ktorého sa ozývala jedna rana za druhou. A náš plán na bývanie stroskotal.“
Onedlho si herečka s rodinou predsa len našla dom podľa svojich predstáv. „Najprv ma zlákala tichá lokalita a krásne stromy navôkol.“ Dom bol postavený v roku 1918 a nebol v práve najlepšom stave. Od základov ho bolo potrebné zrekonštruovať. „Veľké stavebné úpravy sa robili pod dohľadom architekta, ostatné sme si doriešili sami. Napríklad obývačku tvorili dve malé izby a zimná záhrada, my sme z nej urobili jednu veľkú miestnosť, a tak je to dodnes,“ vraví Milka Zimková.
Podľa vlastných predstáv
V kozube praská drevo a atmosféra izby je ako stvorená na príjemné posedenia. „Tento kozub sme si tiež vymysleli sami, pretože s nákresom architekta som najmä ja nebola spokojná. Kozub mal zaberať takmer pol izby a navyše ho mal zdobiť mramorový obklad, čo mi je úplne cudzie.“ Rovnako ako kozub aj zariadenie celého domu si rodina dotvárala podľa vlastných predstáv. „Mne vyhovuje poctivé drevo, tento nábytok mám už dobrých 25 rokov a som s ním zžitá. Pre mňa je dôležité, aby som sa cítila dobre a zariadenie domu ma nijako nerušilo.“
Žltú by nemenila
Izbu rozjasňuje žltá farba stien, ktorá je v kontraste s tmavým drevom. „Dopoludnia sem svieti slnko a v izbe vytvára nádhernú atmosféru. Naopak, keď zapadá, izbu zahalí priam rembrandtovský šerosvit,“ hovorí Milka Zimková. Žltá farba stien v nej navyše vzbudzuje aj spomienky na rodičovský domov, ktorý mali takisto vymaľovaný v tomto odtieni.
Aké je bývanie vašich snov?
„Som spokojná tak, ako to je. Pre mňa je podstatné ticho, v hlučnom prostredí by som nemohla existovať. Nech som bývala kdekoľvek, vždy som mala šťastie na pokojné prostredie, dokonca aj na vysokoškolskom internáte. Desím sa hotelov, v nich sa nevyspím, lebo som typ, čo počuje aj padnutie suchého listu na zem. Túžim ešte po krásnych drevinách na moju terasu. Viem, že množstvo ľudí sníva o bývaní pri mori, ale mňa nič také neláka. Zo sily, hukotu mora mám priam strach.“
