„Vyrastala som na sídlisku, no vždy ma to ťahalo ku starým bytom s vysokými stropmi a tou zvláštnou atmosférou, akú v paneláku ťažko nájdete. Rovnako to cítil aj môj priateľ Laci,“ vysvetľuje obľúbená herečka. Len čo začali na jar minulého roka s aktívnym hľadaním bývania, ich kroky smerovali do centra a jeho okolia.
„Byt sme našli po mesiaci obhliadok a priatelia nám hovorili, že je to malý zázrak.“ Za štyri týždne si stihli pozrieť 25 ponúk a z obhliadok potenciálnych domovov sa im pomaly začala krútiť hlava. „Práve sme si chceli dať prestávku, keď sa nám ozvala realitná agentka, že má pre nás ešte jeden byt, ktorý musíme vidieť. S Lacim sme sa dohodli, že bude posledný a potom s hľadaním na chvíľu končíme.“
Tapety či freska?
Svoje rozhodnutie neoľutovali. „Do bytu sme prišli okolo obeda a celý bol zaliaty slnkom. Vonku vládla jar, všetko kvitlo a z okna sa nám naskytol krásny pohľad na zelený dvor s mohutnými stromami. Ten obraz bol čarovný,“ opisuje prvú návštevu herečka. A pokračuje: „Hneď sme vedeli, že toto je náš nový domov.“
Byt bol vymaľovaný, zrekonštruovaný, a tak ostávalo len sa nasťahovať. „Dom je bez výťahu, čo nám dalo pri sťahovaní zabrať.“ Vnútri nič podstatné nemenili, malé úpravy si nechávajú až na leto. „Chystáme sa vymaľovať spálňu. Najskôr sme rozmýšľali o tapetách, ale potom sme videli krásny taliansky film, v ktorom bola spálňa vyzdobená freskami. Keďže Laci je výtvarník, stenu namaľuje podľa seba,“ plánuje herečka.
Foto: Ivan Majerský
Nádych nostalgie
Aj keď najskôr uvažovali o zariadení výlučne v starožitnom duchu, napokon ho skombinovali s modernými kusmi. „Asi by to bolo príliš komorné, mať všade len starožitný nábytok. Navyše je to trochu nepraktické, lebo stoličky a pohovky z dávnejších čias nie sú práve najpohodlnejšie,“ tvrdí Viki Ráková.
Aj doplnky sú ladené v starom štýle a dýcha z nich nostalgia. Stolíky zdobia háčkované obrusy, v rohu stojí starý gramofón, pri ňom LP platne. „Inklinujem k takýmto veciam aj z osobných dôvodov. Pomerne skoro mi zomreli starí rodičia, mala som len šesť rokov, a keď som vyrastala, veľmi mi chýbali. Vždy som túžila mať po nich nejakú pamiatku, ale, bohužiaľ, nič sa nezachovalo. Tak si občas predstavujem, že tieto dečky a staré doplnky mi zostali po nich.“
Chceli mačku, majú psa
Po parketách veselo cupká čerstvý prírastok rodiny, taliansky chrt Geronimo. „Keď sme sa nasťahovali, chýbalo nám niečo, o čo by sme sa starali. Vždy som chovala mačku, takže najskôr padla voľba na ňu.“ Stačila však jedna výstava psov a obaja sa zamilovali do talianskeho chrta. „Očaril nás. Nechceli sme sa však do takej zodpovednosti, akou psík v byte určite je, vrhnúť bezhlavo. Napokon sme neodolali.“ Geronimo sa narodil v septembri a o dva mesiace už býval u nových majiteľov. „Je to veľmi energické šteniatko, ktoré chvíľu neobsedí na jednom mieste. Aj preto má prístup do celého bytu. Našťastie, hneď pri dome máme dvor, takže s ním chodíme často von.“
Aké je bývanie vašich snov?
„S priateľom sme blázni do Talianska. Aj preto si pod bývaním snov predstavím klasický vidiecky taliansky dom niekde pri mori. Veľké miestnosti by boli zariadené rustikálnym, dreveným nábytkom farby bielej kávy. A nemala by v ňom chýbať priestranná kuchyňa.“