Porubänovej panelákový byt? Skôr galéria, pozrite sa

Sociologička Silvia Porubänová síce býva v klasickom paneláku, byt však pripomína skôr obrazovú galériu. Pre Pravdu ho ukázala.

27.03.2009 18:00
Silvia Porubänová - bývanie Foto:
Vešiak Nemý sluha má skôr dekoratívnu funkciu. Robil ho priateľ manžela Silvie Porubänovej, sochár Juraj Čutek.
debata

Stačí otvoriť vchodové dvere, v hale nás namiesto klasickej predsieňovej zostavy víta „nemý sluha“ – vešiak, ktorý je malým umeleckým dielom. A za ním – čo iné v tejto umeleckej domácnosti – obraz. Umením tu dýcha každý kút. Nečudo, veď otec domácej panej bol akademický maliar František Chrástek a manžel zasa sochár a výtvarník Štefan Porubän.

Do bytu sa manželia nasťahovali pred 22 rokmi. „Mali sme obrovskú výhodu, boli sme mladí a dostali sme byt. Dlho sme tu žili bez nábytku, len s posteľami a obrazmi opretými o stenu. Vôbec nám to neprekážalo. V živote mi nenapadlo, že raz bude náš byt takto preplnený! Na začiatku to tu vyzeralo stroho a jednoducho. Ale za viac ako 20 rokov so zariadením pribúdali nové a nové veci… Hoci nás od nábytku, ktorý sme si kúpili z nejakého ostravského družstva, odrádzali, vraj nič nevydrží, je tu už celých 20 rokov. Akurát nesie stopy po kocúrových pazúroch,“ spomína Silvia Porubänová.

Husle a saxofón
Silvia vyrastala vo výtvarníckej rodine a ako to už v živote býva, vydala sa za výtvarníka. Žeby všetky tie obrazy, plastiky, sochy a dekorácie, ktoré dominujú v miestnostiach bytu, boli dielami rodinných príslušníkov? „Nie, výtvarníci majú tú vlastnosť, že sa obklopujú nielen vlastnými dielami, ale svoje práce si aj vymieňajú. Aj môj muž si rád mení veci so svojimi kolegami,“ vysvetľuje domáca pani.
V predsieni visí netradičný obraz s motívom huslí.

„Maľoval ich manžel. Podnikateľka z Nitry vyzvala sto slovenských výtvarníkov, aby namaľovali husle. Výstava teraz putuje po hlavných mestách Európy. Manželove husličky mali úspech, odvtedy si ich maľuje aj sám pre seba.“ Medzi obrazmi, sochami, knihami a časopismi sme objavili ozajstný saxofón! Takže táto rodina okrem umenia fandí aj muzike? „Ako mladí manželia sme si išli kupovať nábytok do Brna, ako to za socializmu bývalo zvykom. Namiesto nábytku sme sa vrátili so saxofónom zo second handu. Kúpili sme si aj trúbu, ale s niekým sme ju vymenili (alebo ju darovali?). Zostal nám saxofón, nik na ňom však nehrá.“

Ako sa býva v paneláku
Pretože sú veľmi blízko centra, býva sa im dobre. „Pracujem zastávku od domu, navyše je tu ticho. Ale medzitým nám vyrástla dcéra a byt nám začal byť malý. Asi je to posledný rok, čo tu bývame,“ prezrádza Silvia Porubänová. Ale ešte predtým, ako sa rozhodli nadobro opustiť svoje prvé bývanie, vymenili takmer všetko, čo sa v panelových bytoch bežne mení. „Najskôr sme urobili stierky, pôvodne boli na stenách typické papierové tapety s motívom ruží. Potom sme linoleum nahradili plávajúcimi parketami, vymenili sme okná za plastové a nakoniec sme rekonštruovali kúpeľňu a kuchyňu.“

Mám rada kúpeľňu
Sociológovia majú široký záber pôsobnosti, vyjadrujú sa k životnému štýlu, ale aj k bývaniu. Ako ovplyvnila profesia Silviu Porubänovú pri zariaďovaní vlastnej domácnosti? „Nijako, tento byt nie je mojím výberom. Zatiaľ tu cítiť najmä vplyv môjho muža. Keby som to dopustila, bolo by tu desaťkrát viac vecí, ako je. Nemám rada, keď je byt preplnený, celý život sa o tom s manželom doťahujeme. Dúfam, že sa budem realizovať v budúcom bývaní, tam si zariadim priestor podľa svojho gusta.“ Napriek tomu aj v terajšom v byte má svoje obľúbené miesto: „Je to kúpeľňa, možno preto, že je najnovšia – urobili sme ju podľa môjho gusta. Vyhovuje mi, pretože je veľmi jednoduchá. Ale veľmi rada relaxujem na sedačke v obývačke – večer tu ležím, čítam a sem-tam aj zaspím.“

Malý pracovný stolík zas patrí manželovi, cez deň tu kreslí a popri tom počúva hudbu. „Pôvodne sme ho mali dávať každý večer preč, nechcela som, aby tu bolo dizajn štúdio. Ale pretože za stolom trávi manžel niekoľko hodín denne, jeho stolík tu zostal.“ 

Aké je bývanie snov Silvie Porubänovej?
Podľa životných etáp. Predčasom som podľahla trendu nových bytov v novostavbách. Pokukovala som po minimalistickom zariadení. Ale asi sa mi to páčilo len na fotografiách, nerada by som v chladnom interiéri trávila čas. Som z výtvarníckej rodiny, nevedela by som si zvyknúť žiť bez obrazov, len s holými stenami. Vzhľadom na môj spôsob života by mi najviac vyhovovalo bývanie v centre mesta, v starom byte s vysokými stropmi a oknami.

debata chyba