Býva v trojizbovom byte v centre Bratislavy a teší sa na to, keď ho o pár rokov splatí. „Do mojich tridsiatich piatich rokov som býval v podnájmoch a som rád, že už trinásty rok som vo svojom,“ hovorí. Aj keď priznáva, že si svoj príjemný domov v tichej uličke s výhľadom do dvora vychutnáva málokedy. Popri lekárskej praxi sa už vyše 20 rokov venuje aj moderovaniu a navyše rád cestuje – takže veľa času trávi mimo domu. V jeho byte spolunažívajú lekárske knihy, televízne scenáre aj cestovateľské bedekre.
Byt je priestranný a taký aj Miloš Bubán hľadal. Hoci býva sám, má početnú rodinu a na návštevách sa stretávajú často. „Zíde sa nás devätnásť, takže aj stôl v kuchyni musí byť dostatočne veľký, aby sa mohol premeniť na švédsky stôl pre všetkých. Keď príde moja rodina, poznášam stoličky z celého bytu, pootváram dvere, aby som spojil kuchyňu s obývačkou aj so zimnou záhradou na balkóne a pomestíme sa,“ presviedča nás lekár a moderátor.
„Mám rád vzduch a priestor, takže väčšia rozloha bytu mi vyhovuje,“ dodáva. Svoj životný priestor si ešte zväčšil, keď prerobil lodžiu na zimnú záhradu plnú orchideí. Tieto kvety sa mu páčili, ale netrúfol si pestovať ich. Až herečka Eva Večerová ho presvedčila, že to nie je nič náročné a netreba sa toho obávať. Odvtedy sa v zimnej záhrade Miloša Bubána nazbieralo šestnásť týchto nádherných kvetov. „Sú krásne a mám ich tak načasované, že stále ich kvitne niekoľko naraz,“ pochvaľuje si hrdý pestovateľ.
Tri izby sa využívajú ako obývačka, pracovňa i spálňa. Na začiatku vraj uvažoval, že si prizve na pomoc architekta, ale napokon si do toho nenechal hovoriť a zariadil sa podľa seba. Iba s farbami mu radila kamarátka, výtvarníčka Iveta Axamitová. Keď si svoj byt zariaďoval, chcel, aby bol príjemný a útulný, aby sa v ňom cítil dobre. „Myslím, že to sa mi aj podarilo, lebo každý, kto sem príde, vraví, že z bytu sála príjemná energia,“ hovorí Miloš Bubán.
Okrem vzduchu má rád aj oheň. „U mňa doma stále horí aspoň malý ohník – sviečky a kahance. Je mi ľúto, že nemám doma krb, ale možno nová technológia – alkoholové krby – mi tento sen splní. Asi som mal ísť za požiarnika,“ smeje sa lekár a moderátor. Oheň ho vraj fascinoval odmalička, ešte keď mama piekla lokše na starých kachliach. „Plameň ma priťahuje tým, že je živý, stále sa mení. Ale najmä dokáže spáliť únavu i negatívnu energiu a nabiť človeka tou dobrou, čo je pre mňa ako lekára plného bolesti a problémov svojich pacientov veľmi dôležitá vec,“ vysvetľuje.
Nábytok si Miloš Bubán vyberal sám, a to vyslovene podľa účelu. Napríklad písací stôl v pracovni musel byť dostatočne veľký, aby sa mohol obklopiť celým svojím archívom. Lekárske knihy, televízne scenáre a celé ročníky časopisov o cestovaní – tie zaberajú v pracovni nemalý priestor. Aj posteľ si vraj vyberal tak, že si do nej v obchode ľahol a poriadne sa na nej poprehadzoval, aby zistil, či je dostatočne tvrdá.
Nábytok je preňho niečo ako pračka alebo chladnička - nech slúži, kým funguje. Starožitné zariadenie sa podľa jeho mienky hodí do kaštieľa, ale nie do bytu a proti módnym trendom v bývaní je odolný. Jednoduchý, vzdušný, účelný – taký by mal byť nábytok podľa jeho predstáv. „Nábytok mám klasický, nič výnimočné, ale účelné. Nepotrpím si na nejaké katalógové prezentácie, v tom nepodlieham móde a nechcem zariadenie ustavične meniť. Tento byt pokojne môže zomrieť spolu so mnou taký, aký je. Peniaze radšej investujem do svojich spomienok. Len dúfam, že mi ich raz nevezme Alzheimer…“ dodáva.
Miloš Bubán už navštívil všetky kontinenty a z každej cesty si prinesie nejaký suvenír. „Je o mne známe, že mám rád mačky, ale keď som často preč, tak som sa doma obklopil tými suvenírovými. Z Egypta, Thajska, Indonézie či zo Srí Lanky – mačacie oči sa na vás pozerajú zo všetkých kútov bytu. Mačky sú na stole, na dlážke i na stene, jedna je dokonca vykladaná perleťou, iná slúži na otváranie pošty, ďalšou mačkou je sviečka. "Vyrastal som v rodinnom dome v Smoleniciach a tam sme mali mačky. Odkedy však mamička zomrela a do domu chodíme len na víkendy, je tam pusto. Raz, keď budem na dôchodku, určite si nejakú živú mačičku zaobstarám. Budem ju mať na kolenách, šedivý v domove dôchodcov a budem spomínať na to, ako som cestoval,“ plánuje lekár a moderátor.
Ako ciest pribúdalo, suveníry v byte sa množili. A tak si lekár a moderátor povedal: Dosť. Namiesto veľkých lapačov prachu začal zbierať niečo menšie – magnetky. „Mám ich už plnú chladničku – spredu aj na jej bočných stenách. Až sa bojím, že jedného rána chladničku otvorím a dvere pod tou ťarchou odpadnú!“ ťažká si Miloš Bubán. Každá magnetka však preňho znamená spomienku na zaujímavú cestu – od amerického raketoplánu a dnes už zničených newyorských dvojičiek cez grécke ostrovy až po Austráliu. „Pozriem sa na ne a akoby som listoval albumom s fotografiami,“ hovorí. Mnohé sú zaujímavé aj svojím tvarom: grécky Rodos symbolizuje magnetka v tvare taniera, Rio de Janeiro známa dominanta tohto mesta – socha Ježiša Krista, Holandsko veterné mlyny. Pre cestovateľa je zároveň veľmi praktické, že v batožine nezaberú veľa miesta.
Veľa miesta potrebuje pre svoju druhú, moderátorskú prácu na oblečenie. „Preto mám doma mohutné skrine, do ktorých sa vojde mojich 30 oblekov a k nim 30 párov topánok. Na topánky si potrpím,“ priznáva moderátor.
Bývanie snov Miloša Bubána
„Bývanie mojich snov je byt s veľkou zakrytou terasou, kde je zeleň a dá sa vonku raňajkovať, obedovať i večerať. Alebo domček s malou záhradkou na grilovanie, len aby to bolo útulné a uzatvorené. Ale môj byt tieto predstavy spĺňa takmer ideálne, nemám potrebu meniť ho.“