Manželia Gosia Wojcieszyńska a Stano Stehlík vyrástli každý v paneláku vo veľkom meste – on na Slovensku, ona v Poľsku. Pri hľadaní spoločného domova natrafili neďaleko Bratislavy na bývalú hospodársku budovu. V tom čase bola prerobená na ubytovňu s dvoma spustnutými bytmi. Stavba bola dlhá 33 metrov a veľmi útulne nepôsobila. „Keď sme však vyšli na povalu a uvideli ten priestor, hneď sme vedeli, že to je ono!“ hovorí Gosia.
Na začiatku ich všetci známi odhovárali. Čo s tým chcete robiť? Vyzerá to tu hrozne! Aj tak sa pred desiatimi rokmi pustili do prerábania, ktoré trvá dodnes. Z pôvodnej stavby zostali stáť len obvodové múry. Domáci pán sa ukázal ako šikovný majster, lebo väčšinu prác robil v dome vlastnými rukami. „Najnovšie som pyšný na nový šatník. Vyzerá, akoby som ho robil na mieru a pritom som niekoľko rokov postupne zbieral poličky a celá konštrukcia je tak vytvorená z rôznorodej zmesky,“ hovorí hrdo.
Podobne zmajstroval aj pôsobivé umývadlá do krásnej kúpeľne na poschodí – zo starých stolov, ktoré mal Gosiin dedo v reštaurácii. V kúpeľni na prízemí vymyslel otáčacie dvere s patentom z otáčacej stoličky. A pekný strop v obývačke tvorí plávajúca podlaha. „Nič z toho, čo sme pri stavbe použili, pritom nie je drahé – snažíme sa využiť rôzne zvyšky materiálov a svoju predstavivosť,“ vysvetľuje Stano Stehlík. Aj pôvodné staré trámy použili ako dekoráciu. Zaujímavý nápad je vytvoriť zo spálne akýsi dom v dome – spálňa je umiestnená na pôvodnej povale, tvorí až tretiu podlahovú úroveň domu. S galériou ju spája aj krásne vidiecke okno – s výhľadom do vnútra domu.
Najprv sa nasťahovali do jednej izby s kuchyňou a postupne „kolonizovali“ ďalší a ďalší priestor. „Keď si večer po robote ľahnem do postele, mením sa na inžiniera a hlavou mi beží, čo sa ešte dá vylepšiť,“ priznáva sa domáci pán. Odkedy sa sem nasťahovali, znášajú do domu rôzne veci, ktoré sa raz môžu zísť, a z každej cesty si namiesto suvenírov nosia nejaké doplnky. Odpočívajú v škatuliach a čakajú na svoj čas. Keď ich domáci znovu objavia, tešia sa z nich druhýkrát.
„Dom sme si zariaďovali intuitívne, nemali sme hneď od začiatku presne vyhranenú predstavu,“ vravia. Ale obaja si domom splnili jeden zo svojich snov: ona vždy túžila po obrovskej americkej chladničke s čapovaným ľadom a on zas po traktorovej kosačke. Ani jedno, ani druhé by sa v paneláku veľmi neuplatnilo…
Dom je zariadený veľmi príjemne a napriek rozľahlým priestorom vytvára útulnú atmosféru. Domáca pani prejavila svoj cit pre farby, materiály a doplnky a veľký zmysel pre detail. Aj kreslo v obývačke má iný zimný a iný letný vzhľad – stačí len sňať poťah. Moderné bývanie Stehlíkovci vnímajú ako spojenie starého s novým, a tak v dome krásne ladí retrorádio s masážnym kreslom, aj keramické umývadlo umiestnené na starom reštauračnom stole. Mnohé veci zdedili po Gosiinom dedovi. Keď sa našiel kupec na jeho dom, neváhali a niektoré kusy nábytku previezli z Poľska vyše 500 kilometrov. „Staré veci majú dušu a pripomínajú mi moju rodinu,“ hovorí Gosia.
Napriek tomu, že dom je obrovský, jeho majitelia netrpia žiadnou megalomániou. Priestory sú rozvrhnuté účelne presne podľa toho, ako to vyhovuje domácim. Spálňa by sa niekomu mohla zdať maličká, im však stačí. Susedí s kúpeľňou, ktorá je trikrát väčšia. „To je naše relaxcentrum, s veľkou vaňou a so saunou. Ale aj tak nám tu bolo najveselšie, keď sme sa po prvý raz kúpali obklopení stavebným materiálom,“ spomínajú manželia. Dom má až tri kúpeľne, aby aj hostia mali svoje súkromie. Vďaka úctyhodným rozmerom obydlia tu už naraz nocovalo 18 ľudí. Keď sú každý na inom konci pomerne dlhého domu, musia niekedy využiť domáci telefón. Ale v dome sa necítia byť stratení. Urobili si ho totiž presne podľa svojich predstáv.
Bývanie snov
Bývaním snov by pre manželov Gosiu a Stana bolo, keby si svoj dom mohli preniesť k moru alebo more do svojej záhrady. „Dom sme si budovali sami, takže celkom spĺňa naše predstavy,“ vravia manželia spokojne.