Vyrastala v Nitre a ako svoje vysnívané bývanie si v rodnom meste s manželom prerábali starý dom. Tvorila ho podľa svojich predstáv, ešte aj dizajn záhrady. „Musela som sa ho vzdať, ale život ma naučil, že šťastie nespočíva len v materiálnych veciach a dnes si už nepotrebujem spĺňať materialistické sny,“ hovorí známa fotografka Ivona Orešková. Dnes je pre ňu dôležité, aby mali ľudia k sebe blízko. A podľa toho si vyberala aj svoj byt. Atmosféru bytu totiž určuje aj rozloženie miestností.
Keď sa presťahovala s dvoma dcérami do Bratislavy, našla byt, ktorý jej pôvodný dom pripomenul – má vysoké stropy, priestranný vstup a podobné rozloženie a veľkosť miestností. Hoci nebol veľmi upravený, neváhala a povedala: toto beriem! „Nemám rada moderné a obrovské byty, v nich sa ľudia míňajú a málo medzi sebou komunikujú. Preto mi vyhovuje, že tento byt má veľa miestností priechodných,“ hovorí.
Byt v starom dome je podľa domácej panej zostavený presne, ako treba, rozloženie aj ich veľkosť. Navrhoval ho architekt, ktorý tu aj býval, ako hovoria starší obyvatelia domu. Centrom bytu a obľúbeným miestom celej rodiny je kuchyňa, do ktorej sa vchádza a vychádza troma dverami, ale na útulnosti jej to vôbec neuberá. Deti si robia najradšej úlohy za kuchynským stolom, hoci majú vlastnú izbu – lebo tu je živo a veselo. Priechodná je dokonca aj kúpeľňa, dostanete sa sem z kuchyne aj zo spálne.
Fotografka sa nebojí výrazných farieb a rada spája staré s novým. Prvé, čo návšteve udrie do očí, je cyklámenovoružová sedačka v tmavozelenej obývačke. „Milujem sýte a výrazné farby, nemám rada tmavé tóny. Pre mňa je svet plný farieb!“ hovorí Ivona Orešková. Cyklámenovú sedačku má už dlhšie a dala si ju špeciálne priviezť až z bývalej Juhoslávie, nikde bližšie nič také nevyrábali. Výrazne sa tým predražila, ale jej majiteľka neľutuje. Je to presne to, čo chcela. „Takú výraznú farbu som však musela stlmiť farbou stien, preto som volila vojenskú zelenú. Iba som mohla dať namiešať trocha svetlejší odtieň,“ priznáva. Zelená farba patrí medzi jej favoritky, dá sa totiž kombinovať s akoukoľvek inou farbou, ako v prírode. „To len niektorí ľudia si myslia, že to platí iba o čiernej alebo o bielej, ale stačí sa pozrieť na prírodu – každý kvet má inú farbu, ale všetky stonky a listy sú zelené. A vždy to spolu krásne ladí!“ nadchýna sa fotografka. Do zelena sú aj drobné kachličky v kuchyni, tentoraz kombinované so žltou. „A to som tej zelenej už ubrala, lebo som jej dala do bytu toľko, až som sa ňou presýtila,“ smeje sa.
Na výraznú fialovú tapetu s kvetinovým motívom, aké fotografka použila na čelnej stene svojej spálne, už treba mať riadnu odvahu. Nie každý by riskol taký výrazný vzor aj farbu na veľkej ploche. Ale keď je vyvážená striebornou sivou okolitých stien a tlmenou farbou nábytku, vyzerá skvele. Celá miestnosť tak pôsobí sviežo a príjemne. „Túto tapetu som objavila úplnou náhodou v Londýne v jednom obchodnom dome a bola som ňou úplne unesená. Jej autorkou je dizajnérka Tricia Guildová a jej vkus mi absolútne vyhovuje, je to moja obľúbenkyňa,“ nadchýna sa Ivona Orešková a vyťahuje z police knihy o práci tejto dizajnérky. Doma má celú zbierku kníh a časopisov o bytovom dizajne. „Bývanie je moja záľuba. Napríklad túto poličku nám vyrobil kovotepec podľa provensalského štýlu,“ vysvetľuje fotografka.
Ivona Orešková má vzťah aj k starým veciam, najmä k tým, ktoré sú pre ňu spomienkou. V obývačke stojí obrovská komoda, pamiatka po milovanej babičke, v spálni visí starý obraz Panny Márie, ktorý nemá veľkú umeleckú ani historickú hodnotu, ale jej babička sa naň dívala každé ráno, keď otvorila oči. „Všetky veci, ktorých sa dotýkala, sú pre mňa vzácne, vyvolávajú vo mne pocity lásky, ktorú mi v detstve venovala,“ spomína Ivona Orešková.
Okrem spomienok však občas „uloví“ aj nejaký pekný kúsok v starožitníctve – šálku, džbán alebo kuchynské hodiny. Najradšej má secesiu s jej kvetinovými vzormi a oblými tvarmi, lebo tá je najviac ženská a nežná. „Nie som však zberateľ, mám doma len pár vecí, ktoré mi padnú do oka. Inak by na ne len sadal prach a byt by bol o chvíľu preplnený,“ dodáva.
Záľubu vo farbách si fotografka priniesla z domu od svojej mamy. „Keď som bola dieťa, za čias socializmu, mali sme byt zariadený inak ako ostatní, bol farebný. Dnes mi hovoria spolužiačky mojich dcér, že u nás je to iné – nevedia to pomenovať presne, ale cítia sa tu príjemne. A to ich tu máme na návšteve niekedy aj trinásť,“ hovorí Ivona Orešková.