Bidelnicovci si byt v centre Bratislavy kúpili pred 9 rokmi. Keď ho prvýkrát uvideli, už vedeli, ako ešte nedokončený holobyt premenia na byt svojich túžob.
Ich mezonetový byt je atypický, nielenže má dve terasy – hornú a dolnú, ale je v ňom veľa skla, stĺpov a namiesto niektorých pravých uhlov sú oblúky. Aj preto na stenách nevisí veľa maliarových obrazov. Danielovi Bidelnicovi to vyhovuje, pretože, podľa neho, byt má slúžiť na bývanie, a nie na prácu. „Svoje diela mám väčšinou v ateliéri, v tomto byte sú skôr veci, ktoré som si doviezol z cudziny. Hoci sú to len drobnosti, niečo mi pripomínajú a inšpirujú ma.“
Aj keď sa dom, v ktorom Bidelnicovci bývajú architektom vydaril, manželia si byt vo fáze dokončovania zmenili podľa svojich predstáv. Človek by sa mal doma cítiť najlepšie, a tomu podriadili celú filozofiu bytu. „Priestor, v ktorom žijeme a prijímame návštevy, bol pôvodne rozdelený na viac miestností, my sme ho však otvorili. Keď som v kuchyni, zároveň som v obývačke s návštevou. Ale najdôležitejšie bolo prepojiť byt s terasou,“ vysvetľuje majiteľ bytu.
Aký recept na zariaďovanie bytu má akademický maliar? „Mám svoj názor, ale nikomu ho nevnucujem. Každý by si mal vytvoriť prostredie podľa svojho vkusu, pocitu, ale aj peňaženky. Som zástancom súčasného funkcionalistického nábytku. V interiéri mám rád spojitosť rastlín s rôznymi etno prvkami, vytvára to nezvyčajné spojenia.“
Pretože je tu veľa zelene, ktorá prechádza z vnútra bytu na terasy, interiér podriadili funkcionalistickej jednoduchosti. Aby sa farby v byte nebili s dominantou zelene, sú strohé. Neutrálne šedé a zelenkavé tóny sme kombinovali so strieborným nerezom."
Pri zariaďovaní si Bidelnicovci dali záležať, aby „gruntovné“, teda stále veci boli kvalitné. Pretože stôl či stoličky môžu vždy vymeniť, ale napríklad dlažbu už nie. A tak majú na podlahe kvalitné dubové parkety, pracovná doska na kuchynskej linke je zasa z kameňa.
Vrchná časť mezonetového bytu nie je pre návštevy. Na galérii, v otvorenom priestore, kam vedú točité schody, je spálňa a pracovňa. Keď sa ráno zobudia, môžu si na vrchnej – vyhliadkovej terase zacvičiť a potom sa, schovaní pred pohľadmi zvedavcov, opaľovať.
Spodnú terasu, na ktorej sa človek cíti ako uprostred exotickej botanickej záhrady a ktorej domáci hovoria jungle café, si zazelenávali sami. „Priatelili sme sa so slávnym rakúskym umelcom Hundertwasserom. Býval v centre Viedne, kde sú na strechách domov záhrady. Uňho sme sa inšpirovali, Hundertwasser nám priblížil, aké je to žiť v meste v symbióze so zeleňou. Naša terasa je jednou z prvých v centre Bratislavy, ktorá už spĺňa účel nielen balkóna, ale zeleného obytného priestoru.“
Daniel Bidelnica si veľa nápadov a inšpirácií priniesol z exotických krajín, kde je bývanie prepojené s prírodou. „Hoci výber drevín a rastlín treba podmieniť našim klimatickým podmienkam, na terase máme aj rastliny, ktoré som si doviezol z Brazílie, Egypta či Thajska. A väčšina z nich sa aj ujala. Niektoré, napríklad cédre, vydržia na terase celý rok.“
Terasa má svoju atmosféru, nielen preto, že sú v nej netradičné kombinácie rastlín, ale rastliny sú skombinované s rôznymi detailmi, ktoré si maliar priniesol z cudziny. Sochy z Indie, mačka z Egypta, koreň z Thajska či mušle dávajú terase atmosféru a originalitu.