Desať rokov si užíval bývanie na vidieku a dnes by vraj svoj panelákový byt v bratislavskej Petržalke nemenil, iba ak za väčší. Do troch izieb sa zmestia štyria ľudia aj jeden veľký pes a všade majú blízko. Herec Pavol Topoľský si bývanie na sídlisku, ktoré iní nazvali „králikárňou“, pochvaľuje.
„Sídlisko má svoje výhody – pod oknami máme obchod s potravinami, do zdravotného strediska to máme asi jeden a pol minúty a z jednej strany domu sídli polícia – takže sa nemáme čoho báť,“ hovorí herec. Na bývaní mimo Bratislavy ho rozčuľovalo dlhé cestovanie. „Kým predtým som sa z bývalého bydliska v Kvetoslavove dostal do mesta za pol hodiny, teraz to trvá hodinu a štvrť. Človek presedí v aute denne dve aj pol hodiny,“ vysvetľuje. Dnes do práce do divadla cestuje autobusom – trvá mu to vraj dvanásť minút čistého času. „Autobus mi stojí pod oknami, naskočím, kúpim si esemeskou lístok a nemusím pol hodiny krúžiť okolo divadla a hľadať parkovanie,“ vysvetľuje. Ak s manželkou zatúžia po prírode, o 50 minút už môžu „žiť jaskynným životom“ vo svojom vidieckom domčeku, ktorý si dávajú dokopy ako chalupu.
„Tento byt sme kúpili od Jána Ďurovčíka a prišli sme sem do hotového – len si vybaliť veci a poukladať do čistých skríň. Takže sa vlastne budem chváliť niečím, čo som nevymyslel ja,“ priznáva Pavol Topoľský. Presne takto si to predstavoval – aby sa vo svojom veku nemusel pol roka rozčuľovať s robotníkmi a zháňať cement, tehly či parkety.
Známy divadelník Ďurovčík je aj fanúšikom architektúry a tak Topoľským prenechal bývanie po svojich vlastných úpravách. „Nemuseli sme meniť vôbec nič. Zásahy, ktoré tu spravil, sú zásadné, ale nenásilné a nám absolútne vyhovujú,“ zhodujú sa manželia Topoľskí.
Úpravami sa trojizbový byt opticky zväčšil, presvetlil aj ozvláštnil. Obývačka splynula so vstupnou chodbou do jedného otvoreného priestoru – na tom nie je nič neobvyklé, ale tu ich predeľuje šikmo skosená stena. Parkety v paneláku nie sú nič zvláštne, ale v tomto byte sú nielen na dlážke, ale aj na stene. A na pár miestach stačí panel ozvláštniť „tehlovým pásom“, ktorý mierne, len o pol tehly, vystupuje do priestoru. „Sú to navonok maličkosti, ale už je to tu iné. Až si niekedy myslím, či sa ten Ďurovčík neminul povolaním…,“ žartuje herec.
Tanečník si aj do obývačky umiestnil pódium a neprekáža to ani hercovi. Najmladší člen rodiny – 11-mesačná dcérka už lozí všade, ale naučí sa prekonávať prekážky ešte ľahšie ako dospelí.
Kuchyňa je veľmi úzka, ale dômyselne vyriešené zariadenie na mieru z nej robí využiteľný priestor. Človek by nepovedal, že sa sem vojdú dve veľké pracovné plochy aj stolík, za ktorým sa najedia traja ľudia. „Nemáme problém ani s odkladacím priestorom – v spálni je veľký roldor a čo sa nevojde tam, to zhltne úložné miesto pod posteľami alebo jeden z dvoch balkónov. Aj tie sú prirobené, pôvodne na našom poschodí bola len veľká parapeta. Na chodbu by sa nám vošli aj ďalšie skrinky a police, ale ani ich netreba, všetko sa dá uskladniť,“ hovorí herec.
Bývanie snov Pavla Topoľského
„Chcel by som mať rodinný dom v centre mesta, najďalej 15 metrov od obchodu, školy a inej infraštruktúry, s totálnym súkromím, v prírode a s voľnou diaľnicou,“ kombinuje nezlučiteľné. V skutočnosti to všetko aj má, len rozdelené: časť svojho sna si plní bývaním v Bratislave a časť budovaním víkendového domčeka na Záhorí.