Vo vile, ktorá prešla v lete kompletnou rekonštrukciou, žila 40 rokov s manželom, hercom Michalom Slivkom. Keď sa do nej nasťahovali, boli členmi slávneho Tatra kabaretu a dom patril mestu. Neskôr si ho odkúpili a začali zveľaďovať. Keď sa pred niekoľkými rokmi opäť pustili do zlepšovania svojej dvojpodlažnej vily, pani Maja netušila, že v nej bude bývať už len so synom Máriom. Pred dvoma rokmi sa jej zmenil celý život – zomrel jej manžel.
„Trvalo mi, kým som sa dostala z pocitu márnosti. Pred očami som mala manželove veci – hodinky, telefón, prsteň – a pýtala som sa – má vôbec zmysel pechoriť sa? Celé roky sme vystupovali spolu a odrazu som bola na všetko sama. Urobila som si program – hrám, spievam, odšoférujem si a viem si aj sama zapojiť aparatúru. Práca ma dostala nielen z pochmúrnych myšlienok, ale dala mi aj chuť žiť.“ A tak sa opäť, tentoraz so synom, pustila do nákladnej prestavby domu.
Bez priečok
Hoci s manželom obývali veľkorysé poschodie vily, pani Maja sa presťahovala na prízemie a syn si zariaďuje horné poschodia. Vo vile sa brutálne búralo, von išli priečky, okná, robila sa nová elektrina, voda, izolácie…
V jej novom byte pôvodné okná nahradila sklenená stena s posuvnými dverami, pretože pani Velšicová chcela, aby sa byt v lete spojil so záhradou. Z dvoch izieb, ktoré boli kedysi na prízemí, je dnes jeden priestor bez priečok, s kuchynskou, jedálenskou i obývacou časťou. Voľakedajšia kuchyňa sa zmenila na pracovňu, ktorá je zároveň aj spálňou, a pivnica na veľký vzdušný šatník.
„Žijem v otvorenom priestore a som veľmi spokojná. Dnes nemá význam oddeľovať kuchyňu od obytného priestoru, vďaka digestorom nejde pach z varenia do izieb.“ Pani Maja je vyznávačka moderného štýlu, v celom byte má plávajúcu podlahu a len kde-tu malý koberček. „Je to veľmi praktické, koberčeky môžem vyprášiť, vytepovať, dať von vysušiť. A parkety každý deň preleštím mopom.“
Aj kúpeľňa je veľkorysá, s bidetom, hydromasážnou vaňou a sprchovacím kútom. V lete využíva častejšie sprchu, vaňu zasa v zime. „Keď sa túžim vyhriať, alebo keď ma niečo bolí, vleziem do vane. Premasíruje sa mi celá chrbtica.“ Po šatníku, aký má pani Maja, túži každá žena. Ozaj, vie herečka, koľko má v ňom šiat? „S niektorými sa rozlúčim, keď idem navštíviť staršieho syna Borisa do USA. Oblečenie je tam lacnejšie ako u nás. V Amerike si nakupujem najmä kostýmy a javiskové veci. Mám asi 20 šiat, v ktorých vystupujem, na ne si potrpím viac ako na javiskové topánky. Tých mám asi 10 párov.“
S obrazmi do cukrárne
Pretože nový priestor si žiadal nové zariadenie, niektoré veci z pôvodnej domácnosti si nechala, väčšiny sa však musela zbaviť. „S manželom sme mali bohémsky zariadený byt. Všade boli obrazy – mali sme Júliusa Lörincza, Václava Špálu, ale aj insitných umelcov. Keď som potrebovala peniaze na rekonštrukciu, zopár som ich predala.“ Napriek tomu najväčším problémom v novom byte bolo, kam s obrazmi. „Kamarátka má v Turčianskych Tepliciach hotel a krásnu cukráreň. A tak som jej do priestoru, kam sa pýtali obrazy, niekoľko svojich obrazov dala. Do cukrárne vniesli teplo. Pretože ku kamarátke chodievam často, vlastne som sa s nimi ani nerozlúčila.“
Rodinné fotografie
Pri tak veľkých a zásadných zmenách, akými prešiel dom, bolo treba aj profesionála – architekta. Pri výbere doplnkov jej zasa pomáhala kamarátka, ktorá má výtvarný cit. „Nakoniec sa mi aj vďaka ľuďom, ktorí tomu rozumejú, podarilo zariadiť byt tak, aby mi vyhovoval “
Čo inšpirovalo Maju Velšicovú pri jeho zariaďovaní? „Chodila som po obchodoch, kým som nenašla, čo sa mi páčilo. Vedela som, čo potrebujem, napríklad vitríny na krištáľ. S ním som sa nedokázala rozlúčiť.“
Z bytu, v ktorom bývala 40 rokov so svojím manželom, jej zostali aj rodinné fotografie, ktoré sú povešané na stenách pracovne. „Mám rada veci, ktoré súvisia s mojím životom. Rada si pripomínam ľudí a situácie, keď mi bolo dobre. Skrášľuje mi to život.“
Vera Hojsíková
Naj vecička
Japonská ručne maľovaná váza s detailmi krajinky, ktorú človek túži navštíviť. Kúpila som si ju za prvý honorár pred 50 rokmi od jednej grófky, ktorá sa s ňou ťažko lúčila, potrebovala však peniaze.
Aké je bývanie snov Maje Velšicovej?
Dlhé roky bolo mojím snom, aby náš dom vyzeral tak ako teraz. Ale túžila som aj po neveľkom domčeku niekde pri mori. Dnes už menej znášam horúce slnko a viac sa orientujem na kúpele. Naše kúpele sú už tak dobre vybudované, že sa v nich dobre cítime nielen my, ale aj zahraniční hostia. Prestala som snívať o domčeku niekde na pláži, už ma viac obohacujú a pomáhajú mi kúpele.