Slovo galéria tu platí doslova, lebo na stene sú vystavené staré rodinné aj svadobné fotografie, aj zábery z divadelných predstavení a dokumentácia ďalších dôležitých životných udalostí „malej rodiny“. V kúte galérie vznikol priestor, ktorý bol pôvodne Masahikovou pracovňu. Teraz je z neho „meditačná miestnosť“ v japonskom štýle, ale ako vravia manželia, ešte sa v nej nemeditovalo.
Obraz
Pre herca Richarda Stankeho je najdôležitejšou vecou v byte tento obraz, ktorý je pamiatkou na priateľa, scénografa Aleša Votavu. "Priniesol ho z Prahy a pre mňa dáva tomuto bytu dušu. Každého, kto sem príde, tie oči upútajú a zapamätá si ich. Sú ako živé, " dodáva Richard Stanke.
Pozoruhodný je však aj originálny topánkovník na chodbe – vznikol zo starej lekárskej skrinky, aké sa používali ešte veľmi dávno. A tak si topánky pokojne trónia vo výške očí za priehľadným sklom, pekne usporiadané a nepôsobia nijako neesteticky. Skôr človeka trocha vyrušia zo zaužívaných schém a vzápätí pobavia. „Viete, že som pred časom videl také isté skrinky, len opálené úplne na samý kov, v značkovom obchode s nábytkom? Predávali ich za štyridsať- alebo päťdesiattisíc,“ pousmeje sa herec s údivom.
Pamiatka po babičke
Rodina televíznej moderátorky Lucie Kollárovej býva vo funkcionalistickej vile zo začiatku minulého storočia. Moderátorke na dome vyhovuje okrem rodinných pút práve strohý funkcionalistický štýl, ktorý sa rodina snaží zachovávať dodnes. "Funkcionalistický štýl je nielen veľmi estetický, ale aj veľmi účelný a praktický. Je čistý vo svojich líniách, minimalistický, nie sú tu žiadne zbytočné dekorácie ani koberce, ani ťažké závesy.
„Pre mňa je to príjemné prostredie a zároveň praktické kvôli alergii,“ hovorí Lucia Kollárová. Najdôležitejšou pamiatkou je pre ňu stará sklenená fľaša plná cukru. Hoci vyzerá ako súčasná moderná dekorácia, pre ňu symbolizuje rodinnú históriu. Pochádza z druhej svetovej vojny, keď ju naplnila a zakopala do zeme „na horšie časy“ praktická babička Kollárová.