Režisér, textár a šansoniér od narodenia býva v tom istom byte v centre Bratislavy. Dnes samozrejme so svojou rodinou. Ešte za slobodna si na inzerát kúpil starožitný pracovný stôl, ktorý si našiel miesto v rohu jedálne. No a pretože s laptopom sa dá zašiť hocikam, Zoro má veľmi rád aj kuchyňu, ktorá je mimo spoločenského diania. Samozrejme, keď sa v nej nevarí a neumýva riad.
„Dobre sa mi textuje pri plávaní, veľmi rád dlho plávam, a odrazu mi to dôjde! V bazéne v maďarskom Mosonyi som vymyslel texty na posledné CD Marcely Laiferovej. Pracovať sa dá všelikde, potrebujem na to len súkromie. Finišujem však už za svojím pracovným stolom.“
Hoci Zoro Laurinc má na svojom stole počítač i laptop, keď textuje, nedokáže písať rovno do počítača. Mechanizmus písania by ho odvádzal od myšlienok. Namiesto do počítača píše do malého linajkového zošita. Na dabingu pracuje už len s laptopom.
Pretože v byte už nebola miestnosť, ktorá by mohla slúžiť ako pracovňa, neľutuje, že pracovný kút má v jedálni. Stolík, ktorý si kedysi kúpil a ktorý chcel doplniť ďalším starožitným nábytkom, má veľmi dobrú polohu.
„Mám veľmi rád výhľad z okna, celý deň je tu svetlo. Jednoducho tu cítim mágiu pokoja.“