„Vrakuňa je veľmi príjemná štvrť. Keď sme stavali, všetci sa čudovali, prečo nie na Slavíne alebo Strmých vŕškoch. "Dobrá adresa“ nás ale nepriťahovala. Ja som mala dom na Kolibe, Fedor prežil detstvo vo vile na Kramároch. Tu je väčšia miera súkromia a žijú tu normálni ľudia," myslí si Monika Flašíková – Beňová.
Foto: Ľuboš Pilc
Dom alebo byt
Hoci po svadbe premýšľali či ich spoločná adresa bude v byte alebo rodinnom dome, rozhodli sa pre dom. Pretože Monika mala po rodičoch pozemky, dom ich vyšiel menej než byt, ktotrý by mal rovnakú plochu. Dom s čistými líniami im navrhol architekt, spolužiak Fedora Flašíka ešte zo základnej školy.
„Milan Šoltés ma dokonale pozná, vyrastali sme na jednej ulici. Samozrejme, že sme do projektu zasahovali, ale architekt vždy vycítil, čo bolo treba. Nie som zástanca veľkých domov, nefunguje v nich komunikácia,“ vysvetľuje domáci pán.
To, ako bude dom zariadený, je zasa Monikiným dielom. Podarilo sa jej zladiť nielen obývací priestor, ale aj intímne priestory na poschodí – spálňu, šatníky a kúpeľňu. Podľa nej je dnes už aj na Slovensku dobrý výber, a tak nábytok a doplnky kupovala v tunajších obchodoch.
Foto: Ľuboš Pilc
Zberateľské kusy
Okrem oddeleného apartmánu syna pani Flašíkovej – Martina, na prízemí je jeden priestor – s kuchyňou, jedálňou i obývačkou. Všetko v čistých a upokojujúcich farbách bielej a čerešňovej. Obývačke dominuje nielen veľká sedačka, ale aj obrazy s jediným motívom – údenáčmi. Ich autorom je strýko Fedora Flašíka – akademický maliar František Studený.
„Je to najväčšia ucelená zbierka Studeného na Slovensku. Obrazy s rybami zbieram už roky, mám ich asi stotridsať. Prvý mi dal strýko na maturitu, pár som vydrankal od rodičov, ostatné som skupoval. Monika im hovorí zdochliny, ale každý obraz je iný, má inú atmosféru.“
Na špeciálnom nosiči zasa úputa obrovská kniha moderného umenia s reprodukciami najznámejších obrazov. Je to zberateľský kus, rovnako ako ďalšie maxiknihy – jedna s fotografiami Helmuta Newtona, druhá – Afrika s podpisom autorky Leni Riefenstahlovej, ktorá bola aj dvornou fotografkou Adolfa Hitlera.
Foto: Ľuboš Pilc
Vedľa spálne posilňovňa
Monika je väčšinu týždňa v Bruseli, a v dome už nebýva ani syn Martin, aj preto Flašíkovci netrávia v kuchyni príliš veľa času. Napriek tomu je veľmi dobre ergonomicky zariadená.
„Pretože aj tie najtichšie chladničky vydávajú nepríjemný zvuk, pani z kuchynského štúdia nám navrhla, aby sme ju dali za sklenenú stenu. A tak máme kuchyňu rozdelenú na pracovnú časť, ktorá je súčasťou obývačky a na technickú – s chladničkou na mäso, chladničkou na mlieko, mixérmi. Tá je za zatváracou sklenenou stenou,“
V dome však nie je pracovňa. Podľa Fedora Flašíka mať v byte pracovňu je hlúposť. „Ešte som nevidel doma pracovať kamarátov, ktorí majú pracovňu. Fajčia v nej, hrajú play station, pozerajú futbal, ale že by v nej pracovali?! Iné je to v prípade architektov, umelcov, tí majú ateliér.“ Namiesto pracovne má Fedor Flašík posilňovňu – na poschodí, vedľa spálne.
Čím je tento dom ešte zvláštny? Napríklad aj tým, že Flašíkovci trávia veľkú časť roka na terase. Aj v chladnejšie dni sa tu príjemne sedí, rozpráva ale aj mlčí, pretože tu majú nielen obrazy či televízor, ale aj ohrievače.
Foto: Ľuboš Pilc
Naj vecička
„Keby sme mali televízor v priestore, rušil by,“ hovorí Monika Flašíková-Beňová. „A tak, keď som v jednom špecializovanom obchode s nábytkom objavila túto televíznu skriňu, potešila som sa. Keď ju diaľkovým ovládačom otvoríme, po obvode sa nasvietia dvere skrinky. Práve toto nasvietenie ma zobralo. Je veľmi príjemné pozerať televíziu pri jemnom svetle,“ dodáva.
Foto: Ľuboš Pilc
Bývanie snov Moniky Flašíkovej – Beňovej
Už nesnívam o žiadnom byte či dome. Toto je nielen splnený ale aj definitívny sen. Bývala som v dome, aj v byte v rôznych častiach Bratislavy. Takto som si však predstavovala ideálne bývanie a takto som chcela bývať. Mať záhradu, pestovať v nej zeleninu, kvety, hocikedy výjsť zo spálne a odtrhnúť si čerstvú jahodu alebo paradajku.