Keď nám Lucia otvorila dvere, odrazu sme boli v srdci bytu. Z pôvodnej predsiene, samostatnej kuchyne a obývačky vznikol jeden veľký priestor. Pri budovaní svojho hniezdočka si poradila bez architekta, všetky zmeny riešila so svojou mamou. „Obe sme kreatívne, mali sme chuť realizovať sa, a veľmi nás to bavilo.“
Foto: Robert Hüttner
V jednom štýle
Pretože niekoľko mesiacov žila v Paríži, mala sa kde inšpirovať. „Pointa parížskych bytov je však v tom, ako vyzerajú prázdne priestory. Deväťdesiatdeväť percent bytov má nádherný historický kozub, klasické francúzske okná, vysoké stropy, nádherné štukatúry. Už samotný byt má atmosféru. V Bratislave sa však väčšina bytov podobá, s výnimkou historického centra alebo ak človek býva v atypickom byte,“ oponuje herečka.
Napriek tomu jej byt má atmosféru. „Možno preto, že sme vybrali netradičnú farbu dreva. Väčšinou sa ľudia orientujú na svetlé alebo tmavé drevo, my sme si zvolili niečo medzi tým. Hnedá, ktorá nie je ani svetlá, ani tmavá, priestor nesmierne zatepľuje.“
Foto: Robert Hüttner
Hoci je Lucia mladá, chladnému modernému štýlu sa vyhýba. Oveľa bližší je jej funkcionalizmus. „Pretože byt je malý, riešili sme ho funkčne a zároveň esteticky. Mám rada jednotný štýl, som dosť konzervatívna.“ To je dôvod, prečo sa v jej byte nesie všetko v jednotnom štýle – od farby nábytku až po dvere a zárubne. Originálne poličky na knihy boli z núdze cnosť. Po vybúraných priečkach medzi kuchyňou a obývačkou zostala pod stropom konštrukčná časť steny, svoje miesto si tu našli knihy. Keď človek nemá inú šancu, vynájde sa, a veľakrát v prospech veci.
Foto: Robert Hüttner
Najdrahšie boli parkety
Okrem nábytku, ktorý si Lucia navrhla sama, byt zjednocujú aj klasické parkety. Vyzerajú úplne ako tie, ktoré sa vyrábali v časoch, keď postavili aj tento dom. Sú však nové. „Dubové parkety, ktoré patria k najväčšej investícii v byte, zohnala moja mama. Zrušila som prahy, nikdy som ich nemala rada. Možno si to človek na prvý pohľad ani neuvedomí, ale ak ho nič nedelí a nelimituje, zväčšuje to priestor.“
Foto: Robert Hüttner
Lucia si prerobila aj kúpeľňu s WC. Namiesto minimiestnôstok vznikol väčší spoločný priestor, kam sa modrým sklobetónom dostáva aj svetlo.
Foto: Robert Hüttner
Jedinú skriňu v obývacej časti bytu zasa ukrýva zrkadlo s medeným leskom. „Mám rada túto netradičnú farbu, vďaka nej je to milosrdné zrkadlo. Keď sa doň dívate, nevidíte každú svoju chybu. A tým, že má tlmenú farbu, aj odrazy v ňom sú teplé,“ vysvetľuje majiteľka bytu.
Lucia Hurajová vie, že raz, keď bude mať s manželom a deťmi veľký byt, nebude mať už žiadne obmedzenia. „Ale už to nebude taká výzva, ako bol tento byt. Urobiť z malého priestoru niečo príjemné, pohodlné a zároveň funkčné.“
Foto: Robert Hüttner
Aké je bývanie snov Lucie Hurajovej?
Snívam o kamennom dome v Provensalsku na kopčeku, s úžasným výhľadom, s fialovými lánmi levandule, ľaliami, hortenziami. O príjemnom vidieckom živote, ktorý zároveň prináša kultivovanosť, pohodlie a luxus. Keď to nebude v Provensalsku, tak v dome alebo v chalupe s jeho atmosférou, kde bude mať manžel štúdio a ja budem pestovať bylinky.
Foto: Robert Hüttner
Naj vecička
Mám tu rada všetko, každá vec je od niekoho blízkeho. Najradšej však mám obraz Láska od Marka Ormandíka. Pôvodne ho dostal manžel, a tak sa niekedy naťahujeme, že ho mám s láskavým zapožičaním od Oskara. Dúfam, že s doživotným.