V trojizbovom panelákovom byte vychovali dvoch synov. Hoci dnes sú to už samostatní dospelí muži, u Kovárovcov starších by?va aj teraz plno, lebo na návštevy chodievajú vnúčatá.
Manžel herec, manželka lekárka, sú obaja stále pracovne vyťažení a veľa spoločny?ch chvíľ si cez ty?ždeň neužijú. „Manželka vstáva skoro ráno, ja sa zas vraciam neskoro večer a pracujeme aj cez víkendy. Takže sme radi, keď si vo chvíľach voľna spolu sadneme a zahráme si scrable, to je naša obľúbená zábavka,“ usmieva sa František Kovár. Ako herec známy najmä z Ordinácie v ružovej záhrade má oproti svojim seriálovy?m kolegom vy?hodu, že môže doma niektoré lekárske záležitosti konzultovať s manželkou alebo so synom.
Foto: Robert Hüttner
Obľúbené miesta
„Asi by sme sa mali svojmu by?vaniu venovať trocha viac, ale nikdy na to nie je dosť času. Socializmus od nás odišiel s kuchynskou linkou len nedávno,“ vyhlasuje František Kovár pri pohľade na novú kuchyňu. Za preskleny?mi dverami, vedúcimi na balkón, vykúka zbierka krásnych prúteny?ch košíkov. Nie sú iba dekoračné, Kovárovci sú hubári.
Foto: Robert Hüttner
Do prestavby panelákového bytu sa manželia Kovárovci pustili len postupne. Okrem kuchyne pribudla nová kúpeľňa a najbližšie je na rade oby?vačka. „Manželka vyrastala v rodinnom dome, ja v bytovke. Ale mal som vy?hodu, že som poznal, čo je dvor. Rástla tam spolu generácia rovesníkov a navzájom sme si určovali pravidlá pre život. Najmä keď sa hral na dvore futbal a jedna tyč bola prášidlo, ale chy?bala nám druhá. Vtedy sme sa museli dohodnúť a keď niekto povedal, bol to gól, môžeš mi veriť, tak sme mu verili. Všetci vedeli, že nabudúce sa to isté stane druhému tímu,“ spomína herec.
Foto: Robert Hüttner
Ďalším úžasny?m miestom, na ktoré rád spomína, je Kapitulská ulica v Bratislave. Tu ako študent herectva chodil na hodiny hereckej tvorby a v susedstve na internáte by?vala zaujímavá kombinácia iny?ch študentov: bohémski vy?tvarníci a budúci teológovia. Vtedy vy?tvarníkom závideli ich modelky, aspoň herci určite. Ale všetky tri skupiny našli spoločnú reč pri športe a hrávali spolu futbalové zápasy.
Foto: Robert Hüttner
Sympatie k vy?tvarníkom pretrvali dodnes. Aj nedávno bol František Kovár krstiť novú knihu Kamily Štanclovej. „Obdivujem napríklad Andersenove rozprávky, ktoré ilustrovala spolu s manželom Dušanom Kállayom, sú nádherné svojou nápaditosťou, fantáziou, farbami!“ vzdychne si herec. Aj steny hercovej oby?vačky zdobí množstvo obrazov a niektoré z nich sú od priateľov.
Foto: Robert Hüttner
Centrum bytu, oby?vacia izba, pôsobí starosvetsky teplo. Mäkky? koberec, mäkké farby, mäkké svetlo stolnej lampy s látkovy?m tienidlom. Len pred oknom tróni iná dekorácia – stacionárny bicykel. František Kovár ho však naozaj využíva a popri bicyklovaní zvykne na špagátiku hojdať svojho štvorročného vnuka Dávida a vedú spolu chlapské debaty. Keď sem prídu aj vnučky Hanka a Zuzka, je tu ešte veselšie. Vtedy sa vyťahujú veľké hrnce a roztiahne sa stôl, aby sa všetci pomestili.
Foto: Robert Hüttner
Veci by mali kolovať
„V tomto byte by?vame vyše 30 rokov. V oby?vačke sme mali najprv televízor a potom sa dokupoval nábytok, vtedy sme naň čakali v poradovníku asi tri roky,“ spomína František Kovár. Ky?m boli chlapci deťmi, mali tu samozrejme svoju izbu, dnes sú tu hračky pre vnúčatá. „Jediné, čo sme odvtedy doma pomenili, je, že sme si na sedačke v oby?vačke podelili miesta,“ usmieva sa herec. Ako vraví, najdôležitejšie je aj tak by?vať s nieky?m, s ky?m sa máte radi, inak je človeku smutno aj v prekrásnom dome. „Človek za života nasyslí hŕbu zbytočností a má len problém, ako ich dať preč, nevie sa ich zbaviť. Preto niektoré veci, ktoré sú ešte použiteľné a človek ich už nechce, by mali medzi ľuďmi kolovať, treba len založiť databázu, kde si kliknete na to, čo potrebujete a prídete si po to,“ prognózuje František Kovár.
Foto: Robert Hüttner
Aké je bývanie snov Františka Kovára
František Kovár sa nevzdáva myšlienky mať raz svoj domček. „Manželka vyrastala v dome a mne sa páči ten pocit, keď otvoríte dvere a hneď ste v prírode. Možno raz predsa budeme taký domček mať, prízemný, do tvaru L, aby vytváral aj malý dvor a záhradku,“ zasníva sa herec.
Foto: Robert Hüttner
Naj vecička v byte
František Kovár začal zbierať anjelikov. Prvého dostali od nevesty a zapáčil sa im, tak si neskôr dokúpili ešte iného a dostali zas ďalšieho. „Predtým sme zbierali sloníkov podľa veľkosti a podarilo sa mi zozbierať aj pár exotických zvierat k mrožovi, ktorého som dostal v Kanade, keď sme tam hrali divadlo. Pribudol k nemu byvol a kozičku sme dostali od režiséra po premiére Arabskej noci,“ vyratúva herec.