Podkrovný byt na poslednom poschodí, kam vedú podobné točité schody ako v starých parížskych domoch, kupoval už takmer dokončený. A tak nemusel riešiť nič závažné. Ak pod závažným nemyslíme vtipné úložné priestory hneď vedľa vchodových dverí, ktoré ukrývajú nielen povinnú výbavu každej skrine, ale aj kotlík na kúrenie či okno do svetlíka.
Foto: Ľuboš Pilc
A vďaka tomu, že byt vznikol z povaly a jeho okná vedú do dvorov susediacich domov, nepočuť v ňom ani ruch z ulice. Igiho byt nezaprie, že jeho majiteľom je umelec. Okrem suvenírov z ďalekých ciest, obľúbených kníh, CD a DVD, nie je vo veľkom otvorenom priestore veľa nábytku, ale obrazov. „Kusy“, ktoré sa už „nezmestili“ na výstavu, ktorú inštaloval pred pár dňami.
Foto: Ľuboš Pilc
Byt s atmosférou
Výhodou tohto strešného bytu je, že jeho spoločenská časť prechádza dvoma podlažiami, a pritom nepôsobí, že by bola privysoká. Hoci v podkrovných priestoroch človek zvyčajne sem-tam „narazí“ do trámu, alebo šikmej steny, architekt, ktorý navrhoval byt, dodržal uhol, aký majú pyramídy. A tak sa tu dá pohybovať bez akéhokoľvek obmedzovania.
Foto: Ľuboš Pilc
Obývacej miestnosti pôvodne dominoval veľký biliardový stôl. Po roku sa „premenil“ na odkladací priestor – nie šiat, ale písomností, a tak ho nahradil praktickejší a viacfunkčnejší stôl. Vzdušné ľahké a oku lahodiace schody, ktoré vedú na galériu do spální, akoby sa nikde nezačínali. Optický klam! Prvé tri stupne sú za rohom, vedľa knižnice, ktorú si navrhol domáci pán. Igi má jednoducho, ako väčšina výtvarníkov, priestorové videnie, a tak pri dokončovaní a zariaďovaní bytu nepotreboval architekta. „Aj kaviareň, ktorú som kedysi mal, som si do detailov nadizajnoval sám.“
Foto: Ľuboš Pilc
Tmavý nábytok, béžová sedačka, zeleň. Na prvý pohľad vidieť, že výtvarník má rád zemité farby. A môže si ich v interiéri aj dovoliť, pretože byt je dobre presvetlený. Na jedinej stene je 12 okien, ktoré vpúšťajú nielen množstvo denného svetla, ale aj teplé slnečné lúče.
Foto: Ľuboš Pilc
Je zjavné, že Igi nefanúšikuje módnym výstrelkom. Aký štýl zariadenia má rád? „Určite nie minimalizmus. Mám rád viktoriánsky, koloniálny štýl. Bližší ako mimimalizmus mi je polomoderný interiér.“ A hoci preňho je, ako pre každého fajnšmekra, ktorý dobre a rád varí, kuchyňa dôležitá, ani v nej si nepotrpí na technické vymoženosti. „Aj to sú pôžitky, ktoré nevyhnutne patria k pocitu šťastia, ale ja sa viem zorientovať aj v jednoduchej kuchyni.“
Foto: Ľuboš Pilc
Inšpirácie z ciest
Cestovanie je Igiho ďalšia vášeň. Z ciest si prináša nielen inšpirácie na maľovanie, ale aj na to, ako bývať a žiť. „Všetky inšpirácie sú dobré, treba ich len vhodne kombinovať. Okúzlili ma veľké otvorené presvetlené priestory, spojenie kuchyne s obývačkou. Aj preto mám jeden veľký priestor, s množstvom svetla. Na cestách nasávam príjemné zážitky, krásne veci, úžasné úkazy prírody. Naakumulované vo mne ožívajú, musím ich dávať von, na plátno,“ priznáva umelec.
Foto: Ľuboš Pilc
Aké je bývanie snov Igiho Breza
Hoci som so svojím bývaním spokojný, vo vedľajšom dome mám ateliér, rád by som býval v tradičnom dome pri mori. S výhľadom na more, kde by som maľoval. Už som si to vyskúšal, býval som pol roka na morskom pobreží, k dispozícii som mal 20 km pláž. S východmi a západmi slnka to bolo úžasné! Oceán je nekonečná inšpirácia. Rád by som sa vrátil na niektoré miesta, ktoré mi učarovali. A viem si predstavuť, že by som tam aj žil. Napríklad na španielskom Costa Brave, kde sú domy prepojené s prírodou a morom alebo niekde na chorvátskych ostrovoch. Nepotrebujem luxus, stačí mi domček na pláži.
Naj vecička v byte
Prírodný kameň, vybrúsený do gule, ktorý som si doniesol z Číny. Príroda na ňom pracovala niekoľko miliónov rokov. Takéto nerasty bývajú v prasklinách kameňov, treba ich vydolovať a obrúsiť. S malými, ktoré sa dajú ľahko nájsť, nie sú problémy, veľké sú však unikátne diela. Je to nenapodobiteľný útvar prírody, keď ho mám blízko seba, pôsobí veľmi upokojujúco.
Foto: Ľuboš Pilc